Prehliadkou Múzea holokaustu v Seredi včera (19. apríla) popoludní odštartoval projekt Vrba Wetzler Memorial, ktorý je pripomienkou úteku Rudolfa Vrbu a Alfreda Israela Wetzlera z nemeckého nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau na území okupovaného Poľska.
Hlavnou aktivitou projektu je beh a peší pochod z tohto tábora do Žiliny.
Nultý ročník podujatia sa uskutočnil v auguste 2014. „Založiť takúto tradíciu je naša misia. Nemá ani náboženský, ani politický, ani národný, ani ideologický podtext. Táto tradícia je čosi ako pomník Vrbovi a Wetzlerovi na pochode, a nie nejaká kamenná busta, pamätná tabuľa alebo niečo neživé,“ povedal o projekte jeho autor Fedor Gál.
Účastníkov podujatia dnes po prehliadke múzea čaká presun do Poľska. Vo štvrtok 20. apríla navštívia Auschwitz-Birkenau a v piatok skoro ráno sa začína beh, ktorý odštartuje z miesta, z ktorého v roku 1944 začali svoj útek aj Vrba s Wetzlerom. Po prekonaní viac ako 114-kilometrovej trate sa v nedeľu 23. apríla v Žiline podujatie skončí záverečným programom projektu.
Autentickú trasu úteku z roku 1944 dnes už nie je možné zrekonštruovať do úplných detailov. Na základe svedectiev Vrbu a Wetzlera a z historických súvislostí je však možné zrekonštruovať niektoré jej časti. „Trať behu kopíruje autentickú trasu úteku do tej miery, ako to je v roku 2017 možné. Niektoré úseky boli v roku 1944 holými pláňami, naproti tomu dnes sú husto porastené lesmi. Takéto úseky teda musíme prekonávať čiastočne po turistickej značke. Všetky známe a dôležité orientačné body zachováme a budeme postupovať na základe dostupných historických opisov a informácií,“ pripomínajú organizátori podujatia.
Rudolfovi Vrbovi a Alfredovi Israelovi Wetzlerovi sa podarilo ujsť z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau 11. apríla 1944 po troch dňoch strávených v úkryte v rozostavanej časti tábora známej pod názvom Mexiko. Podľa niekoľkých orientačných bodov a jednoduchej mapky sa dostali po 11 dňoch útrap cez hranice vtedajšej Veľkonemeckej ríše na územie Slovenského štátu, do obce Skalité. Odtiaľ sa dostali až do Žiliny, kde podali známu Vrbovu a Wetzlerovu správu, ktorá bola prvým dôveryhodným svedectvom o dianí v nacistických koncentračných táboroch.
