Ilustračná snímka.
Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) prezentoval výsledky hodnotenia hospodárenia miest, obcí a územných celkov za rok 2016. Mesto Poprad sa podľa tohto hodnotenia teší z výborného finančného zdravia.
Medzi mestami s viac ako 50 000 obyvateľmi Poprad opakovane obhájil 1. miesto, v celkovom hodnotení finančnej stability 50 najväčších miest sa umiestnil na 6. priečke.
„Finančné zdravie nášho mesta je výsledkom zodpovednej hospodárskej politiky samosprávy, ktorá vďaka tomu spláca staršie dlhy a znižuje zadlženosť na obyvateľa. Na strane druhej investuje a zveľaďuje majetok mesta. Aj vďaka tomu sme v aktuálnom hodnotení INEKO dosiahli historicky najlepšie výsledky v ukazovateľoch čistý majetok na obyvateľa a výsledok hospodárenia na obyvateľa,“ konštatoval primátor mesta Jozef Švagerko.
Finančné zdravie mesta podľa hodnotenia INEKO vypovedá o tom, do akej miery je hospodárenie udržateľné a či mu hospodárenie spôsobuje, alebo nespôsobuje problémy. Finančné zdravie sa počíta kombináciou piatich vybraných indikátorov finančnej stability - celkového dlhu, dlhovej služby, záväzkov neuhradených 60 a viac dní po lehote splatnosti, okamžitej likvidity a základnej bilancie. INEKO hodnotí samosprávy na stupnici od 0 do 6, kde hodnoty nad 3 naznačujú, že mesto je prevažne zdravé. Poprad si svoje výborné finančné zdravie udržal a dosiahol skóre 5,4 bodu.
„Jedným z radu prijatých opatrení týkajúcich sa hospodárenia mesta bolo aj vytvorenie mechanizmu tvorby cien, kde sa okrem znaleckého posudku prihliada aj na minimálne cenové hladiny stanovené pre jednotlivé urbanistické obvody mesta, čo prináša vyššie príjmy za predaj nehnuteľného majetku do rozpočtu mesta,“ zdôvodnil Švagerko.
Čistý majetok na obyvateľa v Poprade predstavuje 2681 eur, výsledok hospodárenia na jedného obyvateľa je 162 eur, pričom slovenský priemer je 36 eur. Okrem toho z hodnotenia vyplýva, že celkový dlh na jedného občana Popradu je 31 eur, pre porovnanie slovenský priemer je 84 eur. Úverovú zaťaženosť mesta Poprad predstavujú úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania a na rekonštrukciu mestských komunikácií. Celkový dlh na obyvateľa klesol oproti roku 2015 z 38,2 na 31 eur.
„Strategicky dôležitým krokom pre mesto a jeho hospodárenie bolo založenie mestskej spoločnosti spravujúcej tepelné hospodárstvo. Vychádzali sme nielen z toho, že veľkou výzvou pre mestá do budúcnosti bude energetická bezpečnosť, ale predovšetkým zabezpečenie energetickej efektívnosti. Práve efektívnosť narábania s energiami bude pre mesto dôležitým pilierom, ktorý prispeje k ďalšiemu zlepšeniu jeho hospodárenia,“ uzatvára primátor.