Ilustračná snímka (ar).
Na Slovensku každý mesiac pribudne minimálne jedna petícia. Na prvý pohľad je to fajn. Veď u nás funguje otvorené vládnutie. Systém však vykazuje chyby, na ktoré nereagovala ani posledná novela petičného zákona.
Atak na verejný záujem
Petície sú jedným zo spôsobov, ktorým môže občianska spoločnosť – občania - zreteľne formulovať svoje požiadavky, zostaviť rebríček priorít pre politikov a aktívne tvoriť verejný priestor. Skutočnosť je však iná. Stávajú sa módnym hitom slúžiacim na zviditeľnenie a presadzovanie iných záujmov, ako je ten verejný. Zdá sa, že petície sa už vo svojej podstate nepovažujú za spúšťač zmien, ale slúžia aj ako brzda rozvoja. Hlavne, keď po petícii nasleduje antipetícia. Kým podpisy pod prvou niečo žiadajú, tá druhá sleduje presný opak. Je bežné, že zastupiteľstvá prerokúvajú petíciu, ktorou obyvatelia žiadajú nové parkovacie miesta a v momente, keď sa má rozhodnúť o výstavbe parkovacích miest, na úrad prichádza ďalšia, podľa ktorej by sa výstavba nemala realizovať v tesnej blízkosti podpísaných. Ťažko budeme spochybňovať ústavou chránený petičný princíp. Ten práve naopak, treba ctiť, rešpektovať a chrániť. Musíme si však byť vedomí toho, že tento nástroj priameho rozhodovania majú na dosah rúk tak zodpovední občania, ako aj notorickí sťažovatelia. A dokonca aj tí, ktorí sa v mene verejného záujmu pokúšajú presadiť osobný či skupinový záujem.
Nástroj na komplikovanie vecí
Už deväť mesiacov platia nové pravidlá pre petície. V samosprávach dávajú ich iniciátorom väčší priestor, než to bolo kedysi. Pomedzi prsty pri minuloročnej novele unikol problém, ktorým je časové vymedzenie petičnej akcie. Veď už len samotná rýchlosť získania podpisov dáva hlasu verejnosti vážnosť. Je to iné, než keď niekto po roku a pol povie, že konečne získal niekoľko podpisov a teraz si nárokuje pozornosť. Neobmedzený čas trvania z nich robí účinný nástroj na komplikovanie vecí. Agenda otvoreného vládnutia musí obsahovať jasné pravidlá. V opačnom prípade nabiehame anarchii a nie zodpovednému hlasu ľudí. Spomeňme si na most Chucka Norrisa, či na zeleno natretý Starý most v Bratislave...
Čítajte v Obecných novinách č. 25-26/2016 na str. 7.