Odpadové hospodárstvo je komplexný problém. ZMOS predstavil riešenia

Obsahuje analýzu prepojenia samospráv s orgánmi verejnej správy na úseku odpadového hospodárstva. Nechýba v nej ani formulovanie východísk pre formulovanie legislatívnych možností a kompetencií miest a obcí v oblasti odpadového hospodárstva. Súčasťou dokumentu sú návrhy na diskusiu o zmenách a systémových riešeniach uvedenej problematiky. Špeciálna pozornosť je venovaná financovaniu a dopadom na rozpočet verejnej správy vrátane požiadaviek v oblasti zamestnanosti. V analýze nechýbajú ani konkrétne závery a odporúčania, ktoré sú reakciu na problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe.

Financovanie triedeného zberu odpadov

V zákone o odpadoch je zavedený Princíp rozšírenej zodpovednosti výrobcov. To znamená, že výrobcovia a dovozcovia sa musia postarať o výrobok od dizajnu až po odpad. Výrobcovia a dovozcovia teda preberajú plnú zodpovednosť za triedený zber vyhradených prúdov odpadov (obaly, neobaly, elektrozariadenia, batérie a akumulátory, pneumatiky) a sú povinní znášať finančné náklady spojené so zberom a zneškodnením odpadov z ich výrobkov a obalov týchto výrobkov.

Problémy: - zberové spoločnosti upozorňujú na problém s financovaním triedeného zberu zo strany OZV, bez financovania triedeného zberu nie je možné vykonávať systém zberu vybraných prúdov odpadov.

Riešenie: zabezpečiť, aby výrobcovia v zmysle zákona financovali triedený zber v plnej výške, (napr. aj formou environmentálnej dane), zákonom stanoviť minimálny % trhový podiel OZV na trhu, navrhujeme aspoň 10 % podiel na trhu, zákonom stanoviť minimálne sadzby pre výrobcov do OZV, zákonom stanoviť maximálnu výšku, ktoré môžu OZV použiť pre vlastnú potrebu, navrhujeme 15 %, maximálne 20 %.

Úprava odpadov pred jeho uložením na skládky

Pod úpravou odpadov sa má rozumieť fyzikálna, biologická, chemická alebo tepelná úprava odpadov pred ich zneškodnením na skládke odpadov (zatiaľ môžeme hovoriť o úprave odpadov ostatných ale aj nebezpečných). V praxi to znamená, že mechanická úprava odpadov (drvenie, lisovanie a pod.) nie je chápaná ako úprava odpadov v zmysle novely a je potrebné použiť niektorú z metód na to, aby dané odpady boli “stabilizované/upravené“ pred ich finálnym zneškodnením na skládke.

Problémy: veľká počiatočná investícia, ktorá bude mať dopad i na samosprávy, prevádzkové náklady sú v priemere 2-3 násobné vyššie ako u klasického zhodnocovania/zneškodňovania odpadov, nutný proces na implementáciu týchto technológií cez proces povinného posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a s tým súvisiaci odpor verejnosti, ktorá častokrát blokuje jednotlivé investičné zámery.

Riešenie: postačujúce zavedenie triedenia pri zdroji, je potrebné odložiť platnosť tohto ustanovenia do min. do r. 01.01.2027, aby bol dostatočný čas na prípravu EIA a stavebných procesov, je nutná a potrebná environmentálna osveta zo strany štátu na to, aby obyvatelia pochopili (a následne nebrzdili v konaniach), že je to nevyhnutný proces odklonenia odpadov z procesu skládkovania do procesu zhodnotenia/recyklácie.

BRKO (biologicky rozložiteľný komunálny odpad)

Povinnosť zaviesť a uskutočňovať triedený zber BRKO bola ustanovená s cieľom znížiť množstvo na skládkach odpadov a zvýšiť tým množstvo recyklovaných komunálnych odpadov.

Problémy: problémové zavádzanie v obciach, vzhľadom na počiatočné investičné náklady, prevádzkové náklady sú vyššie ako pri nakladaní so zmesovým komunálnym odpadom a preto sa triedenie odpadov začína míňať účinku, občania začínajú vnímať proces triedenia odpadov aj ako zvýšený náklad na odpadové hospodárstvo, problémové zavádzanie - historické centrá, odľahlé usadlosti a podobne, možnosť upustenia od zberu BRKO pri 100% kompostovaní – toto je pre väčšinu obcí nedosiahnuteľné, stačí jeden občan, ktorý nechce kompostér a zber sa musí zabezpečiť.

Riešenie: dotácia zberu BRKO prostredníctvom podporných dotačných mechanizmov (Environmentálny fond) a to najmä financiami určenými na prevádzkové náklady, formou nárokovateľných príspevkov obce z fondu, na základe doloženého zhodnotenia vytriedeného BRKO (vzor – nárokovateľné platby z bývalého Recyklačného fondu). Ak by samospráva bola podporená takýmto príspevkom, mala by väčšiu snahu o zavedenie zberu BRKO a tým by sa znížil podiel BRKO na skládkach. Znížiť 100 % hranicu zberu BRKO prostredníctvom kompostovania aspoň na 80 % hranicu.

Povoľovacie procesy (EIA, stavebný zákon)

Problém: Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a stavebný zákon je v súčasnosti zneužívaný rozličnými združeniami, ktoré proces posudzovania úmyselne predlžujú a zneužívajú systém EIA a stavebné konanie opakovanými nerelevantnými pripomienkami.

Riešenie: Je potrebná novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a stavebného zákona podľa vzoru zákona o verejnom obstarávaní, v ktorom je ustanovenie, ak chce dať subjekt pripomienku/námietku, musí zložiť kauciu, ktorá sa mu automaticky vráti, ak je námietka opodstatnená, ak pripomienka/námietka opodstatnená nie je, prepadne v prospech štátu, t. j. na účet MŽP SR.

Odporúčania z analýzy Združenia miest a obcí Slovenska

1. za prioritu odpadového hospodárstva v SR považovať snahu o čo najvyššiu mieru recyklácie odpadov a energetického zhodnocovania nerecyklovateľných odpadov pri dodržaní všetkých pravidiel a noriem ochrany ovzdušia, vôd a pôdy. Energia, ktorá takýmto spôsobom vznikne, bude navyše predstavovať príspevok k energetickej bilancii nášho štátu. Treba však vnímať fakt, že existujú odpady, ktoré sa recyklovať ani energeticky zhodnocovať nedajú a pre tieto odpady je potrebné zachovať dostatočnú „sieť“ skládok odpadov s potrebnou životnosťou/kapacitou,

2. ďalšou prioritou je efektívne nakladanie s biologicky rozložiteľnými odpadmi. Považujeme totiž za málo etické, aby sa dlhodobý prírodný proces vzniku a vývoja organickej hmoty násilne ukončil vyhodením na skládku. Organická hmota by sa aj v prípade odpadov mala v maximálnej miere vracať späť do prostredia,

3. treťou prioritou musí byť snaha o vytvorenie mechanizmu, ktorý mestám a obciam dokáže zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na riešenie úloh v oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi, pretože to je oblasť odpadového hospodárstva, ktorá sa týka každého z nás,

4. za dôležité považujeme tiež vytvorenie fungujúceho informačného systému, ktorý všetkým záujemcom (profesionálnym aj laickým) bude schopný poskytovať aktuálne údaje o produkcií odpadov a o nakladaní s nimi,

5. preferovanie recyklačných technológii nie je všeliekom na problémy s odpadmi - v konečnom dôsledku to znamená preniesť definitívne riešenie do budúcnosti, čo je v rozpore s princípmi udržateľného rozvoja. V prípade odpadov je potrebné preferovať riešenia, ktoré poskytujú výsledky v reálnom čase a nepredstavujú záväzok do budúcnosti,

6. dlhodobým strategickým cieľom odpadového hospodárstva v SR je zásadný odklon od zneškodňovania odpadov (predovšetkým odklon od zneškodňovania odpadov skládkovaním) a podpora environmentálne priaznivých spôsobov nakladania s odpadmi. Jedným z prostriedkov na dosiahnutie tohto cieľa je podpora a presadzovanie všeobecne akceptovaného princípu „znečisťovateľ platí“, s čím úzko súvisí aj nevyhnutnosť monitorovať pôvodcov odpadov a potreba efektívneho informačného systému,

7. v spolupráci so starostami a primátormi jednotlivých obcí a miest považujeme za vhodné vybudovať v čo najväčšom počte miest a obcí na Slovensku štandardizovanú sieť zberných dvorov ako lokálnych centier triedeného zberu komunálnych odpadov. Zberné dvory odporúčame budovať ako modulárny systém založený na typizovaných prvkoch, poskytujúci rovnakú kvalitu služieb a hygienického štandardu, umožňujúci variantné riešenia s ohľadom na počet obyvateľov, s ohľadom na množstvo vyprodukovaných komunálnych odpadov a s ohľadom na budúce požiadavky úrovne ich triedeného zberu,

8. s využitím informačných a komunikačných technológií zabezpečiť pre mestá a obce na Slovensku on–line informácie o naplnenosti kapacít súvisiacich so zberom komunálnych odpadov (zberné nádoby, zberné dvory). S ohľadom na prípadné budovanie odpadovej komoditnej burzy sa javí ako vhodné vytvoriť databázový systém o stave nakladania s komunálnymi odpadmi na Slovensku a o disponibilných množstvách jednotlivých odpadových komodít v jednotlivých lokalitách,

9. odporúčame súčasne vytvoriť novú súčasť Informačného systému o odpadoch (ISOH) zameranú na optimalizáciu prostriedkov a technológií na zber a zvoz triedených zložiek komunálnych odpadov a súčasne navrhnúť systém efektívneho využitia disponibilných spracovateľských kapacít (nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí), resp. riadenie plánovitého vývozu určitých spracovaných odpadových komodít,

10. s ohľadom na podiel obnoseného šatstva a obuvi v komunálnom odpade odporúčame legislatívne, technicky a finančne doriešiť systém nakladania s použitými odevmi (textilom). Zabezpečiť napr. to, aby sa odpadový textil stal ďalšou zložkou povinného triedeného zberu komunálnych odpadov (napr. prostredníctvom zberných dvorov),

11. v rámci nakladania s drobnými stavebnými odpadmi odporúčame riešiť v prípade individuálnych rekonštrukčných a demolačných stavebných prác otázku eventuálnej štátnej dotácie pri nakladaní s azbestom a to aj napriek tomu, že daný odpad je charakteru nebezpečných odpadov a nie DSO. Napr. strešné krytiny s obsahom azbestu (eternit) stavebníci v minulosti bežne zakúpili v oficiálnych predajniach stavebných hmôt (v podstate so súhlasom štátu) a v súčasnosti legálna likvidácia takéhoto materiálu predstavuje enormnú finančnú záťaž,

12. mestá a obce majú v systéme triedeného zberu odpadov naďalej nezastupiteľnú úlohu. Ich pozícia sa však mierne modifikuje po prijatí zákona o odpadoch č. 79/2015 Z. z., ktorého cieľom je v prvom rade zvýšiť množstvo vytriedeného odpadu v mestách a obciach. Dôležitou súčasťou procesu zvyšovania podielu vytriedeného odpadu v samosprávach je aj snaha eliminovať akéhokoľvek ďalšie finančné zaťaženie samosprávy, ktoré by s procesom súviselo,

13. podľa súčasného platného zákona o odpadoch zodpovednosť za vytriedené zložky komunálneho odpadu majú výrobcovia príslušných výrobkov, ktorí túto povinnosť plnia (a finančné náklady znášajú) predovšetkým prostredníctvom OZV. Pokiaľ ide o biologicky rozložiteľné komunálne odpady, zodpovednosť za nakladanie s touto zložkou komunálnych odpadov (vrátane finančnej) ostáva na obciach. S výnimkou eurofondov sa s doplnkovými zdrojmi na financovanie aktivít v oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi neráta,

14. domnievame sa, že funkčný systém triedeného zberu v obciach a v mestách je možný len s jeho efektívnou podporou. Obce samy nemajú dostatočné prostriedky na jeho realizáciu – technologické, finančné ani ľudské. Výrazným limitom, ktorý podčiarkuje potrebu existencie „podporného systému“ sa javí aj rozdrobenosť obcí,

15. systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa v praxi celkom neosvedčil, pretože obce a zberové spoločnosti sa napriek jeho existencii musia vyrovnávať s viacerými problémami: V systéme RZV nie je dostatok finančných prostriedkov vzhľadom na množstvo OZV na trhu. Neochota rozširovať nádoby na triedený zber nielen na stávajúcich lokalitách ale aj na novo vybudovaných – obce a mestá nevedia rozširovať triedený zber vzhľadom na argumentáciu ako aj povoľovanie zo strany OZV, ktorým stačí ich „trhový podiel“. Neakceptovanie nadvýkonov zberu niektorých komodít počas najvyššej sezóny (napr. plasty počas leta) – tieto výkony sú na ťarche zberových spoločností, nakoľko obce ich nemôžu zaplatiť a OZV zasa nechcú zaplatiť (lebo majú buď „dosť limitov“ alebo nemajú peniaze na financovanie nadvýkonov). Environmentálna osveta nie na požadovanej úrovni – niektoré OZV nerobia osvetu a vzdelávanie aj napriek tomu, že to je v zákone o odpadoch ako jedna z ich povinností.

Spracovaná analýza je výsledkom práce expertného tímu, ktorý bol súčasťou projektovej aktivity Združenia miest a obcí Slovenska v rámci národného projektu Kvalita sociálneho dialógu.