Obce dotknuté zámerom zonácie Národného parku Veľká Fatra prijali stanovisko

Dodal, že po preštudovaní dokumentov týkajúcich sa zonácie, dospeli samosprávy k záveru, že sú v nich viaceré odborné, právne, technické a praktické nedostatky. "Primátori piatich miest a starostovia 28 obcí zo stredného Slovenska sa dohodli na spoločnom postupe čo sa týka zonácie," spresnil. "Predstavitelia sa zhodli, že celý proces je pod časovým stresom, čo je neprípustné. K zámeru zonácie nebola vypracovaná analýza vplyvu ani analýza udržateľnosti," objasnil.

Zástupcovia vyše 30 samospráv uvádzajú, že na miesto rokovania síce prídu, na prerokovaní pripomienok k zonácii sa však aktívne nezúčastnia. Podľa Strelca predstavitelia miest a obcí požadujú, aby bol z procesu vyhlasovania stiahnutý zámer vyhlásiť zóny v národnom parku, zmeny jeho hraníc a zmeny hraníc jeho ochranného pásma podľa Projektu ochrany NP Veľká Fatra a jeho ochranného pásma. "Rovnako žiadame stiahnuť návrh Programu starostlivosti o Národný park Veľká Fatra a jeho ochranné pásmo na roky 2023 - 2052. Je potrebné vrátiť dokumentáciu navrhovateľovi na prepracovanie na základe odborných, legislatívnych kritérií a na základe rokovaní so samosprávami a dotknutými subjektmi," uviedla starostka obce Liptovské Revúce v Ružomberskom okrese Jana Šimová. Doplnila, že opätovne by ju kompetentní mali predložiť až po jej prepracovaní.

Strelec pripomenul, že predkladané dokumenty by mali platiť 30 rokov. Ich dosah však bude toto časové obdobie ďaleko presahovať. "Z tohto dôvodu zo strany samospráv nie je prípustné, aby sa materiály prijímali pod časovým tlakom a boli tak schválené s nedostatkami," uzavrel.

Návrh zonácie NP Veľká Fatra predstavilo ministerstvo životného prostredia začiatkom decembra minulého roka. Najvyšší, piaty stupeň ochrany, sa má z aktuálnych 19,48 percenta zvýšiť na 41,55 percenta jeho územia. Do desiatich rokov by envirorezort chcel najvyšší stupeň ochrany rozšíriť na viac ako polovicu územia NP.