NKÚ hodnotí návrh štátneho rozpočtu pesimisticky, rizikom sú príjmy i výdavky

Riziká vidí v oblasti daňových príjmov, pretože viaceré legislatívne zmeny, ktoré nie sú v rozpočte vyčíslené, znížia príjmy ešte viac ako sa v návrhu uvádza.

Aj výdavková oblasť rozpočtu skrýva množstvo rizík a je nepodložená analýzami, zdôvodňujúcimi potreby a účel použitia. Problémom môže byť krytie výdavkov spojených s dôchodkami, oddlžovaním univerzitných i fakultných nemocníc, ale aj nákladmi na nevyhnutnú rekonštrukciu havarijných úsekov hlavných cestných ťahov, či aktívnou podporou vzdelávania a výskumu. V roku 2020 bude musieť vláda SR pozorne sledovať čerpanie európskych fondov, keďže z 11 operačných programov pre roky 2014-2020 bolo doposiaľ vyčerpaných len 3,5 mld. eur, čo je štvrtina zo všetkých zdrojov alokovaných Úniou pre Slovenskú republiku.

Karol Mitrík, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR dnes (pondelok, 25. novembra 2019) predloží stanovisko úradu k návrhu rozpočtu do parlamentného výboru pre financie a rozpočet. Podľa neho má otvorená ekonomika pozitíva, ale na druhej strane je citlivejšia na externé vplyvy.

„Slovenské hospodárstvo do veľkej miery ovplyvňuje vonkajšie prostredie a preto napríklad spomalenie nemeckého hospodárstva, pretrvávajúce obchodné spory medzi USA a Čínou môžu negatívne ovplyvniť vývoj štátneho rozpočtu a toto riziko je možné znížiť podporou domáceho priemyslu. Takýto nástroj štátu však v návrhu rozpočtu pre budúci rok chýba“, konštatuje predseda K. Mitrík.

Dá sa očakávať, že problémy na európskych i svetových trhoch sa premietnu do spomalenia rastu slovenskej ekonomiky. Predpokladá sa, že domáci rast sa dostane len mierne nad 2% HDP a rizikom pre verejný rozpočet je tiež stagnácia na slovenskom trhu práce. „Tieto negatíva sa v konečnom dôsledku môžu premietnuť do vyššieho schodu štátneho rozpočtu, ktorý je dnes rezortom financií odhadovaný na úrovni 0,49% HDP“, dopĺňa predseda úradu.

Štát a inštitúcie verejnej správy budú v roku 2020 hospodáriť so sumou 38,866 mld. eur o takmer 1,65 mld. eur vyššou ako v roku 2019. Výdavky verejných inštitúcií prevýšia ich príjmy a hrubý dlh sa tak zvýši o 800 mil. eur na 45,9 mld. eur. Tento očakávaný vývoj povedie k medziročnému poklesu verejného dlhu, bude atakovať úroveň 46,8% HDP a udrží sa pod dolným sankčným pásmom dlhovej brzdy.

NKÚ SR už dlhodobo upozorňuje na potrebu transparentnejšieho štátneho rozpočtu, ktorý na základe analýz jasne definuje priority krajiny. Rozpočet štátu nemôže byť len o „suchých“ číslach, odbornej i laickej verejnosti musí ponúkať pohľad na to, akú skutočnú pridanú hodnotu v sebe tieto čísla skrývajú, do akých prioritných oblastí verejných politík tečú verejné a európske zdroje. Poslanci parlamentu, ale aj verejnosť majú právo vedieť nielen to, aké platy budú mať štátni zamestnanci, koľko dajú ministerstvá na ich bežnú prevádzku. Dôležité je však tiež vedieť, koľko kilometrov ciest sa postaví, koľko nemocníc sa zmodernizuje, alebo ako prispejú verejné zdroje k vyššej kvalite vzdelávania. Cestou k naplneniu tohto cieľa je dodržiavanie pravidiel programového rozpočtu, ktoré vychádzajú z merateľných ukazovateľov, dlhodobých stratégií a analýz.

Tieto pravidla sú zadefinované v slovenských podmienkach už viac ako jedno desaťročie, ale realita je iná a viazanie verejných financií na merateľné ukazovatele, národné či medzinárodné strategické ciele je vysoko formálny. Príkladom môže byť napríklad prvok súvisiaci s výstavbou cestnej infraštruktúry, kde v rámci programovej štruktúry rezortu dopravy je na rok 2020 cieľ odovzdať iba jeden kilometer nových, resp. zrekonštruovaných ciest I. triedy. Národná autorita pre oblasť externej kontroly preto už tretí rok vyzýva zodpovedné ministerstvá na posilnenie tohto rozpočtového nástroja, ako aj na zodpovedné plánovanie i dodržiavanie plánov.

Stanovisko NKÚ SR okrem iného poukazuje na riziká financovania deklarovaných priorít, ku ktorým určite patrí vzdelávanie. Toto odvetvie sa dlhodobo borí s viacerými problémami, pričom medzi ich príčiny možno zaradiť poddimenzované financovanie, ale aj medzery v efektívnosti manažovania. S manažmentom školstva súvisí aj diskutovaný, no doteraz neriešený problém racionalizácie siete škôl. V roku 2020 sa podpora vzdelávania dostane na úroveň 4,2 % z HDP čo je rovnaká hodnota ako bola ešte v roku 2010 a Slovensko sa tak dostáva pod priemer EÚ, ktorý bol v roku 2017 na úrovni 4,6 %.

V oblasti zdravotníctva vidí priestor na zefektívnenie napríklad v liekovej politike a v ambulantnej starostlivosti. V ambulantnej starostlivosti rast hodnoty za peniaze brzdí podhodnotená primárna starostlivosť, ktorá sa prejavuje nízkymi počtami a vysokým priemerným vekom všeobecných lekárov. Zostavovanie rozpočtu verejného zdravotného poistenia prebiehalo už podľa nového zákona o zdravotnom poistení. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť že kým príjmy zdravotného poistenia od ekonomicky aktívneho obyvateľstva rastú medziročne od roku 2013, poistné za poistencov štátu stagnuje. V porovnaní s očakávanou skutočnosťou na rok 2019 platba za poistencov štátu dokonca klesá.