Ilustračná snímka.
NKÚ v priebežnom monitoringu vývoja štátneho rozpočtu verejnej správy upozorňujú aj na nedostatočné čerpanie európskej finančnej pomoci, ktoré je na úrovni 35 %.
Taktiež konštatuje, že sa nenaplnili riziká na trhu práce a nedošlo k dramatickému zvyšovanie miery nezamestnanosti. V boji proti pandémii a pomoci pri naštartovaní ekonomiky smeroval najväčší objem peňazí do rezortu práce na podporu udržania zamestnanosti.
Slovenská ekonomika bola výrazne zasiahnutá opatreniami, ktoré bolo potrebné prijať v snahe minimalizovať dopady ochorenia na životy a zdravie obyvateľov. Zatváranie prevádzok spojené s rekordným prepadom tržieb, produkcie a exportov vo všetkých oblastiach hospodárstva sa výrazne prejavilo na prepade rastu HDP. Najvýraznejšie sa mimoriadne opatrenia prejavili v priemyselnej produkcii.
Najvyšší kontrolný úrad SR pri pohľade na vývoj tohtoročného rozpočtu tiež konštatuje, že sa nenaplnili riziká na trhu práce a nedošlo k dramatickému zvyšovanie miery nezamestnanosti. V letných mesiacoch sa miera nezamestnanosti ustálila na úrovni 6,6 %. Národná autorita pre oblasť externej kontroly v tejto súvislosti opakovane konštatuje, že Slovensko síce patrí medzi krajiny s nižším dlhom, ale v dobrých ekonomických časoch vláda nevyužila šancu na vytvorenie rezervy na horšie časy. Kontrolóri taktiež vidia rezervy tiež vo využívaní európskej finančnej pomoci. Slovensko sa dnes nachádza v siedmom, poslednom roku implementácie programového obdobia 2014 – 2020. Ku koncu júna t. r. sa v rámci všetkých operačných programov podarilo vyčerpať sumu 4,4 mld. eur, čo je len necelá tretina z celkovej alokácie európskych finančných zdrojov. V medzinárodnom porovnaní sa Slovenská republika dostala výrazne pod priemer Európskej únie, ktorý je na úrovni 45 % a za našou krajinou je už len Rumunsko, Španielsko a Chorvátsko.
Bližšie informácie sa dočítate TU
