Snina.
Opatrenia zamerané na ochranu životného prostredia a pripravenosť na klimatickú zmenu realizuje mesto Snina dlhodobo.
Zber a zhodnocovanie kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu vykonáva od roku 2012, v roku 2020 zaviedlo niekoľko bezpesticídových zón na svojom území, od vlaňajška intenzívne pracuje na rozsiahlom projekte Snina - mesto pripravené na klimatickú zmenu s celkovými nákladmi vo výške približne 1,5 milióna eur. V rámci menších investičných aktivít tiež kladie dôraz na ekologické riešenia. Potvrdila to primátorka mesta Daniela Galandová.
"Dôležité je uvedomiť si význam týchto aktivít, najmä z dlhodobého hľadiska, aby sme boli mestom, v ktorom sa napriek zmene klímy žije ľuďom dobre a v zdravom prostredí," uviedla. Ako ozrejmila, samospráva "navonok" kladie veľký dôraz najmä na osvetu v oblasti separácie odpadu a podľa jej slov sa v tomto smere Sninčanom darí, mieru vyseparovaného odpadu zvyšujú každoročne.
Aj bezpesticídové zóny na piatich miestach v meste majú okrem ozdravenia prostredia prispieť k vzdelávaniu obyvateľov, označujú ich informačné tabule. Osvedčili sa najmä v aktuálnych mimoriadne horúcich dňoch. "Tým, že využívame systém kosenia taký, že sa časť trávy pokosí a časť ostáva nepokosená, pôda sa nám neprehrieva, nezvyšujeme teplotu v meste a rôzne chrobáky a hmyz majú tak stále útočisko," vysvetlila.
Úspechom s projektom Snina - mesto pripravené na klimatickú zmenu financovaným z Nórskeho finančného mechanizmu 2014 – 2021 a štátneho rozpočtu sa podľa Galandovej mohli environmentálne aktivity mesta "posunúť vpred a vo väčšej miere". Jeho výsledkom má byť vytvorenie akčného plánu pripravenosti na klimatické zmeny, nový centrálny klimatický park, na ktorého podobe participovali aj obyvatelia, biotechnická revitalizácia námestia, revitalizácia historického parku, dažďové záhrady v areáli viacerých mestských inštitúcií či inštalácia zelených striech a tepelná izolácia budov dvoch materských škôl.
Dosiaľ sa v rámci neho mestu podarilo zrekonštruovať verejné osvetlenie na troch uliciach a vysadiť 100 stromov na ďalších troch. "Rekonštrukcia verejného osvetlenia prispieva k zlepšeniu energetickej efektívnosti a zníženiu svetelného smogu vďaka inštalácii energeticky úsporných prvkov a výmene sodíkových žiaroviek za LED žiarovky a taktiež inštalácii ovládacích systémov osvetlenia," zhodnotila Galandová prínos prvého projektu.
Pri realizácii aktuálnych aktivít mimo tohto rozsiahleho projektu sa samospráva taktiež snaží využívať ekologické princípy. "Realizujeme nové odstavné plochy, ktorých povrch je tvorený z ekologických materiálov, ako sú napríklad zatrávňovacie tvárnice, budujeme odvodňovacie systémy pri mestských cestách a zadržiavače dažďovej vody," uzavrela Galandová.
