Medvedica s troma mladými už nie je nič výnimočné.
Vysoké premnoženie diviakov, jelenej zveri ale i medveďov majú za následok klimatické zmeny na Slovensku.
Najväčším problémom je podľa Františka Jaroša, hovorcu Obvodnej poľovníckej komory v Liptovskom Mikuláši, zmena poľnohospodárskej výroby.
"Liptov bol od nepamäti prevažne zemiakarský kraj. V súčasnosti je žltý, pestuje sa tu samá kukurica, pšenica a repka olejná. Pre poľovnú zver sa tak zmenila potravinová skladba a väčšiu energetickú hodnotu má kukurica a repka ako zemiak. Zver sa prispôsobila, u nás sú to najmä diviaky, jelenia zver a medvede. Pred piatimi, desiatimi rokmi som stretol medvedicu a za ňou kráčali jedno, maximálne dve mláďatá. Teraz idú tri, dokonca som počul, že aj štyri," vysvetlil. Každý medveď má podľa neho svoje teritórium. Keď ho naruší slabší jedinec, silnejší ho vytlačí von a medveď je nútený schádzať k obydliam.
Diviaky sa podľa neho premnožili v oveľa vyššej miere. "Diviačica vrhá dvakrát do roka. Keď zakaždým vrhne šesť až osem mláďat, je to obrovský potenciál. Spôsobujú veľmi veľké škody poľnohospodárom. Celý deň sa schovávajú v kukuričnom poli. My o nich vieme, že tam sú, cítime ich, počujeme ich, ale v kukurici sa na nich nedá poľovať," opísal Jaroš. Podľa štatistík sa odstrel diviačej zveri zvýšil za posledných 20 rokov desať- až 15-násobne. V prípade jelenej zveri dochádza v dôsledku premnoženia k čoraz častejším stretom s automobilmi a následným stratám na životoch alebo na majetku.
"Naopak, drobná zver, napríklad zajac alebo jarabica, sa vytráca. Našou úlohou je snažiť sa udržať určitú rovnováhu. Pri premnožených druhoch musíme nasadiť zvýšený odstrel, pri tých, ktoré sa vytrácajú, zase zvýšenú starostlivosť," skonštatoval.