Mnohé samosprávy nezvládajú efektívne zhodnotiť kuchynský odpad. Domácnosti zbierajú iba zlomok z vyprodukovaného množstva tohto druhu odpadu.
Popri tom envirorezort vníma napríklad budovanie bioplynových staníc síce rovnako dôležito ako kompostární, ale z jeho strany ide v prípade bioplyniek len o podporu morálnu.
To je len niekoľko základných konštatovaní z vejára triedenia kuchynského odpadu od 1. júla. Teda „naostro“. Zo zverejnených informácií je tiež jasné, že MŽP SR principiálne odmieta podporovať rozšírenie energetického zhodnocovania (spaľovania) odpadov aj pri stále rastúcom objeme odpadu z kuchýň, nehovoriac o raste ďalších komunálnych odpadov. Ale aj fakt, že napríklad ministerstvo hospodárstva si nateraz nečinne hovie v pozícii očakávania rozhodnutí trhu pri „dovybavení“ starých a budovaní nových bioplynových staníc. Aj jedno aj druhé pritom úzko súvisí s ambicióznym zámerom Slovenska ako štátu, ktorý svetu oznámil, že sa stane prvou krajinou, ktorá bude na celom svojom území triediť potravinový odpad, vrátane kuchynského. Teda zo všetkých potravín – slovenských či zahraničných – konzumovaných u nás.
Na zopár ohraničených lokalitách sa darilo a darí triediť kuchynský odpad Talianom (napríklad všetci 7665 obyvatelia ostrova Pantelleria neďaleko Sicílie intenzívne triedia všetok svoj kuchynský odpad), Rakúšanom či Škandinávcom. Súčasný slovenský envirorezort pod vedením Jána Budaja si trúfa na záber celoštátny.
39 percent obyvateľov SR vyhodí potraviny aspoň raz týždenne, 7 percent denne
Oficiálne štatistiky prezrádzajú, že Slováci ročne vyhodia viac ako 860-tisíc ton potravinového odpadu, čo je približne 163 ton na obyvateľa (priemer EÚ je 173 ton). Spoločnosť ENVI - PAK na základe prieskumu zo septembra k tomu doplnila, že potraviny vyhadzuje 39 percent obyvateľov SR aspoň raz za týždeň a 7 percent denne.
Polovica potravinového odpadu štátov EÚ, teda z 87,6-milióna ton ročne, pochádza z domácností. EÚ a jej členské štáty sa okrem iného zaviazali znížiť potravinový odpad do roku 2030 na polovicu.
Nechuť triediť pre odpor k zápachu a kontext šitia horúcou ihlou
Prípadné negatívne reakcie množstva ľudí pri zavádzaní triedenia kuchynského odpadu majú základ hlavne v odpore k hnilobnému zápachu, spojenému s vytekajúcou tekutinou. Okrem toho kuchynský odpad a prípadné množiace sa červy priťahujú hlodavcov. Zápach sa šíri hlavne cez perforované steny nádob.
Ak sa dokonca napríklad aj v niektorých panelákoch rozhodli inštalovať uzatvorené nádoby na samostatný odpad v technických priestoroch stavby, tak horúce letné dni ich rýchlo vyviedli z omylu. Zápach sa šíril počas každého otvorenia nádoby a zamoroval okolie. Osobitne v letných mesiacoch sa tiež ukázalo zlým rozhodnutím vkladať odpad z kuchýň do perforovaných nádob, z ktorých vytekal von.
Popri tomto základnom pocite akoby z neúspechu, keďže – zopakujme – celoplošný vzor triedenia a zberu v žiadnej krajine neexistuje, už zanikajú „omyly“ typu, že napríklad z nakúpených zberných nádob (iba jeden z typov) vypadávajú rošty a obsluha ich musí ručne vyberať z odpadovej masy. Alebo že častejšie odvozy kuchynských odpadov zvyšujú tlak na samosprávy, aby obyvateľom zvyšovali platby za odpad a podobne.
Pri šití horúcou ihlou na poslednú chvíľu, o čom svedčia množiace sa vyhlášky k zákonom z dielne MŽP SR, zákonite dochádza k množstvu omylov. Aj v tomto chaose však viaceré samosprávy (Trenčín, Beluša, Čadca a iné), ktoré sa problematike kuchynského odpadu venovali dávno pred 1. júlom, ostávajú príkladom, že sa s triedením kuchynského odpadu vedeli výrazne posunúť dopredu.
Poznámka: Aj triedenie iných druhov odpadov sa vyvíjalo desaťročia (Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko, Dánsko). A dosiaľ trpezlivo postupovalo (postupuje) krôčik za krôčikom. Napokon každé triedenie odpadov je o trpezlivosti, o výchove a v neposlednom rade aj o povinnosti voči sebe a voči svojmu okoliu. Aj zuby sa človek naučil pravidelne čistiť ako povinnosť voči sebe a voči svojmu okoliu.
