Miestne dane a poplatky sú nástroj na skvalitnenie života obyvateľov

Združenie miest a obcí Slovenska vypracovalo analýzu, ktorá poukazuje na nevyhnutnosť a potrebu ponechania možnosti samosprávam rozhodovať o vlastnej politike miestnych daní a poplatkov ako jedného zo základných fiškálnych nástrojov skvalitnenia života obyvateľov a zvýšenia kvality verejných služieb v oblasti miestnych daní a poplatkov na zodpovedajúcu úroveň v nadväznosti na meniace sa potreby a požiadavky.

Výpovedná hodnota o príjmoch komunálu

Spracovaná analýza pozostáva z piatich kapitol. Prvá sa venuje legislatívnemu ukotveniu miestnych daní a poplatkov, druhá štruktúre, funkciám a postaveniu miestnych daní a poplatkov v systéme fungovania obce. Tretia kapitola dokumentu obsahuje informácie o systéme miestnych daní a poplatkov vo vybraných krajinách Európy a nechýba v nej porovnanie so Slovenskom. Štvrtá kapitola obsahuje výsledky prieskumu a v piatej sú definované závery a odporúčania, ktoré vychádzajú z poznatkov získaných pri spracovávaní analytického výstupu. Takto vytvorený dokument poskytuje významnú výpovednú hodnotu o daniach a poplatkoch, ktoré tvoria významný zdroj príjmov miest a obcí.

Nastavenie daní je kompromisom

Výška miestnych daní a poplatkov je limitovaná zákonnou úpravou, ale zároveň je potrebné ju vnímať ako kompromis. A to kompromis medzi potrebami konkrétnej samosprávy a možnosťami platcov miestnych daní a poplatkov. Je potrebné si uvedomiť, že práve správa daní a poplatkov je jednou z najdôležitejších oblastí, ktorú mestá a obce vykonávajú v rámci svojich originálnych kompetencií. V tejto oblasti sa stretávajú záujmy rôznych skupín s potrebami samosprávy a práve to znásobuje postavenie samospráv, ktoré nie sú len platcami daní, ale sú aj ich správcami.

Zvyšovanie daní je reakciou na povinnosti bez peňazí

Rast príjmu dani z nehnuteľností medzi rokmi 2019 – 2020 vo výške 63 mil. eur a následne na úrovni 17 mil. eur bol vyvolaný najmä politikou centrálnej vlády, ktorá pridala samosprávam nové kompetencie bez adekvátneho finančného krytia a zároveň úpravou daňového bonusu na vyživované deti zasiahla do príjmu samospráv z podielových daní. Na základe toho možno predpokladať rovnakú reakciu aj pri ďalších rozhodnutiach centrálnej vlády v sociálnej oblasti, školstve a pod. A to vrátane slabej finančnej disciplíny štátu v dôsledku nedofinancovávania preneseného výkonu štátnej správy.

Jedenásť vlastníkov na jednu parcelu

Podstatným kvalitatívnym limitom efektívneho zdania pôdy je fragmentovaná vlastnícka štruktúra pozemkov. Na Slovensku máme približne 8, 4 milióna parciel so 100 miliónmi vlastníckych vzťahov a priemerným počtom 11, 1 vlastníckych vzťahov na jednu parcelu. Úplne sa tento problém dá vyriešiť iba celkovou konsolidáciou vlastníckych vzťahov cez komplexný program pozemkových úprav, čo si bude vyžadovať asi 400 miliónov eur počas 30 rokov. Dovtedy sa legislatívne v zákone o miestnych daniach dá komplikovaná situácia so zdanením pôdy, ktorá je nevýhodná pre samosprávy z hľadiska straty príjmov a administratívnej náročnosti spracovania, vyriešiť iba prenesením daňovej povinnosti z vlastníkov na užívateľov pôdy.

Poplatok za rozvoj

Miestny poplatok za rozvoj sa etabloval približne v 100 samosprávach na Slovensku, prevažne v bratislavskom kraji a to s kontinuálne rastúcim fiškálnym výnosom. V roku 2020 predstavoval príjem vo výške 20 mil. eur. Z legislatívneho hľadiska je možné predpokladať vylepšenie zákona v tom, aby jeho súčasťou bol mechanizmus zápočtu vyvolaných investícií do poplatku. Potom bude možné predpokladať, že poplatok za rozvoj bude mať svoje trvalé a stabilné uplatnenie s dobrou aplikačnou praxou.

Daň za ubytovanie

Táto daň prešla v roku 2021 výraznou legislatívnou revíziou, na základe ktorej sa do zákona o miestnych daniach doplnili nové právne inštitúty, ktoré dovtedy daň za ubytovanie nepoznala. Od roku 2022 majú obce možnosť zaviesť paušálnu daň za ubytovanie, ktorá je stanovená na jedno lôžko a rok. Obec môže vyrubiť daň podľa pomôcok podľa ubytovacej kapacity nahlásenej prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia, môže podpísať dohodu s digitálnou platformou, ktorá bude plniť funkciu platiteľa dane za ubytovacie zariadenia a od roku 2024 sa očakáva plnenie vyplývajúce zo smernice upravujúcej digitálne platformy upravujúcej poskytovateľov v oblasti zdieľanej ekonomiky.

Pozor na poslanecké návrhy

Z hľadiska legislatívnych úprav je potrebné konštatovať, že za posledných 8 rokov sa prijímali zmeny v daňovom zákone hlavne ako poslanecké návrhy. Absentuje systematická príprava a realizácie legislatívnych zmien formou vládneho návrhu so štandardným legislatívnym procesom. Napriek činnosti pracovnej skupiny na ministerstve financií v rokoch 2017 a 2020 sa neuskutočnila riadna zmena zákona, ktorá by plošne prepracovala zákon v súvislostiach s potrebami miest a obcí, daňových a iných subjektov a s potrebami aplikačnej praxe.

Z hľadiska realistických možností by do úvahy pripadala aspoň jednoduchšia legislatívna zmena, ktorou by bola úprava základu dane zo stavieb zo zastavanej plochy s príplatkom za podlahovú plochu stavby. V súčasnosti platí, že čím je vyššia stavba, tým je zdanená menej efektívne. Dôvodom je príplatok za podlažie, ktorý je zákonom limitovaný na max. 0, 33 eur za m2 podlahovej plochy každého ďalšieho nadzemného aj podzemného podlažia (zastavaná plocha býva zdanená sadzbou aj 9 eur na m2 ). Podlahová plocha je spravodlivejším technickým údajom ako zastavaná plocha, pretože sa zohľadňujú neúplné a ústupné podlažia, obvodové steny a vnútorné priečky. Súčasne by sa odstránil príplatok za podlažia, ktorý má svoje zákonné limity. Zmena by priniesla mestám a obciam desiatky miliónov eur navyše, napriek tomu, že pri jednopodlažných stavbách by daň z nehnuteľnosti bola nižšia.

Univerzálny vzor neexistuje

Z hľadiska medzinárodného porovnania je korektné konštatovať, že neexistuje žiaden odporúčaný „vzorový“ model usporiadania a nastavenia miestnych daní a poplatkov. Hlavnou úlohou miestnych daní a poplatkov je zabezpečiť samofinancovanie samosprávy, no miera samofinancovania je v okolitých krajinách tiež nízka (spravidla len 10 – 20 % všetkých príjmov samosprávy). Slovenské mestá a obce dosahujú približne rovnakú úroveň podielu na celkovom štáte (približne 16 %), čo je rovnako ako v susednom Česku alebo Maďarsku.

Analytická štúdia „Miestne dane a poplatky ako nástroj na skvalitnenie života obyvateľov miest a obcí“ bola spracovaná v rámci národného projektu Podpora kvality sociálneho dialógu, vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu cez Operačný program Ľudské zdroje. Analýza je verejne prístupná v Knižnici na web stránke ZMOS, kde sú k dispozícii aj ostatné, doposiaľ vytvorené analytické dokumenty NP PKSD. Združenie miest a obcí Slovenska v pomerne krátkej dobe zverejní dokument, ktorý sa bude výlučne venovať rozvoju miestnej kultúry a tiež predstaví agendu Živý vidiek, čo sú ďalšie aktivity realizované v rámci Podpory kvality sociálneho dialógu.