Poslanci Mestského zastupiteľstva (MsZ) v Martine iniciovali petíciu, ktorá vyjadruje nesúhlas s tým, aby bol za Národný cintorín Slovákov vyhlásený iný ako Národný cintorín v Martine.
"Príde mi to logické. Jeden národ, jeden cintorín. Tak, ako v Martine máme jeden Národný dom alebo prvú budovu Tatrabanky, tak nevidím ani náznak dôvodu, prečo by sme mali vôbec rozmýšľať, že niekde by mal byť iný Národný cintorín," povedal mestský poslanec Michal Uherčík.
Reagoval tak na návrh koaličných poslancov v novele zákona o Bratislave a v novele zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry. Podľa návrhu by na Slovensku mohol popri Národnom cintoríne v Martine vzniknúť aj Národný cintorín v Bratislave, a to povýšením bratislavského Ondrejského cintorína. Národný cintorín v hlavnom meste má byť podľa poslancov logickým pokračovaním Národného cintorína v Martine, ktorý je už zaplnený.
Návrh nahneval podľa Uherčíka množstvo ľudí a petičná iniciatíva vznikla do niekoľkých hodín. "Dnes má petícia zhruba 1000 podpisov a každý deň pribúda 400 až 500 podpisov. Jednoducho, veľké rozčarovanie z toho, aký postoj máme k dejinám a k historickému odkazu," podotkol.
Zdôraznil, že Národný cintorín má pravidlá pre ľudí, ktorí sú na ňom pochovaní. "Je to Národný cintorín. Pocta pre každého spočinúť práve na tomto nádhernom mieste. Zhruba dve desiatky rokov dozadu dostalo mesto do daru pozemky s rozlohou 90.000 metrov štvorcových. Čiže, tu je toľko priestoru na rozvoj, že skôr nám chýbajú osobnosti než miesto," dodal Uherčík.
Národný cintorín v Martine vyhlásili v novembri 1967 za národnú kultúrnu pamiatku a pietne miesto celonárodného významu. Momentálne je v správe mesta Martin, pričom starostlivosť o jednotlivé hroby pamiatkovej podstaty si delí s Maticou slovenskou a Slovenskou národnou knižnicou. Pridelenie hrobového miesta aj naďalej zabezpečuje Komisia pre správu Národného cintorína v zmysle jeho štatútu, vysvetlila hovorkyňa mesta Martin Zuzana Kalmanová.
