Ilustračná snímka z workshopu počas vystúpenia Eriky Horanskej, vedúcej oddelenia mestského rozvoja Ministerstva dopravy a výstavby SR
Združenie miest a obcí Slovenska zorganizovalo 27. marca v Žiline informačný workshop zameraný na mimoriadne aktuálnu tému, ktorou sú mestské funkčné regióny.
Podujatie bolo zamerané na definovanie kritérií pre mestské funkčné regióny, stanovenie nástrojov na podporu medziobecnej spolupráce, predstavenie pohľadu štátu na funkčné celky regionálneho významu a vymedzenie základného rámca na podporu medziobecnej spolupráce. Jeho súčasťou bolo spoločné formulovanie záverov a odporúčaní.
Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora v úvodnom príhovore zdôraznil význam medziobecnej spolupráce a účastníkom priblížil činnosti, ktoré ZMOS vykonáva v rámci jednotlivých aktivít v národnom projekte Modernizácia miestnej územnej samosprávy (ďalej len „NP ModMUS“).
Po jeho vystúpení nasledoval prvý tematický blok, v ktorom prednášajúci, spolu s účastníkmi hľadali odpoveď na otázku: Potrebuje Slovensko funkčné regióny?
Medziobecná spolupráca ako predpoklad modernizácie samosprávy bola témou príspevku odborného gestora národného projektu Michala Kaliňáka. Podľa jeho slov je pri téme mestských funkčných regiónov a medziobecnej spolupráce nevyhnutné vymedziť základné pojmy, z ktorých je zrejmé, že funkčný región musí byť v prvom rade kompaktný celok, od ktorého očakávame koordinovaný rozvoj na úrovni mikroregiónu, pričom jeho činnosť sa má orientovať na verejné služby, verejnoprospešné činnosti a vyššiu mieru spolupráce komunálu s regionálnou samosprávou. Za mimoriadne dôležité považuje odlišovanie viacerých prístupov k obciam. „Je najvyšší čas, aby sa v diskusii prestalo uvažovať o rušení či zániku obcí. Každá z nich má aj vo vzťahu k svojej stáročnej histórii právo na život a na tie, ktoré sa dobrovoľne vzdajú samosprávy myslí zákon, keďže umožňuje ich pričlenenie. Všetky ostatné samosprávy je potrebné výraznejšie podporovať vo vzťahu ku kooperácii a integrácii, aby čo najužšie spolupracovali so svojimi susedmi. Tak získajú výraznejšiu stabilitu, do svojej činnosti prinesú väčšiu efektivitu a spoločne dokážu formovať lokálnu hospodársku politiku,“ uviedol Michal Kaliňák.
Vladimír Slavík, expert z Katedry humánnej geografie a demografie Univerzity Komenského, predstavil výhody a prekážky funkčných regiónov. V úvode vystúpenia prezentoval historický exkurz, z ktorého okrem iného vyplýva, že mestské funkčné regióny sú mestské regióny pozostávajúce z jadra a zázemia, ktoré sú prepojené vzájomnými väzbami. „Tento výskumný smer sa začal rozvíjať na konci 60. rokov 20. storočia,“ konštatoval a ďalej predstavil mapy mestských funkčných regiónov, ktoré boli odborníkmi formulované v 80., 90. rokoch a v súčasnosti. Jeho predstavenie ponúklo aj medzinárodný rozmer vnímania problematiky vrátane konkrétnych výhod aj nevýhod, pričom jasne vymedzil kategorizáciu sídelných štruktúr a čo obsahovo a funkčne zahŕňa pojem „cities“.
Na túto prezentáciu nadväzovalo vystúpenie Petra Karpátyho, experta NP ModMUS z Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Ten sa sústredil na faktory ako vzdialenosť z obcí do okresných miest a krajských miest, problematiku združovania obcí a legislatívnu úpravu spolupráce obcí, vrátane skúseností s tzv. pólmi rastu v oblasti medziobecnej spolupráce.
Erika Horanská, vedúca oddelenia mestského rozvoja Ministerstva dopravy a výstavby SR, sa sústredila na mestské funkčné regióny z pohľadu štátu. Účastníkom podujatia predstavila parametre udržateľného integrovaného mestského rozvoja a pohľad OSN na problematiku miest. Zdôraznila význam novej urbánnej agendy, ciele a princípy mestského rozvoja. „Pre čo najlepšie pochopenie tejto komplexnej problematiky je nevyhnutné poznať aj typy obcí podľa celkového pohybu obyvateľstva a index ekonomického zaťaženia. Preto tieto fakty nechýbajú ani v mojej prezentácii,“ uviedla Erika Horanská počas diskusie s účastníkmi podujatia a predstavila im priority miest. Prebiehajúca diskusia s aktérmi mestského rozvoja nasvedčuje, že prioritou miest a obcí v ich okolí aj naďalej zostáva dopravná infraštruktúra, nielen jej budovanie, ale aj kontinuálna údržba; čoraz viac predstaviteľov miest deklaruje záujem prispievať k tvorbe pracovných miest a podpore podnikateľského prostredia; často sa stretávame s opisovaním konfliktov, ktoré sa na lokálnej úrovni odohrávajú medzi volenými zástupcami, odbornými pracovníkmi a súkromnými investormi, ktoré bránia konštruktívnemu prístupu k rozvoju.
Druhá časť podujatia sa venovala parametrom funkčných regiónov a nástrojom ich podpory.
Obslužnosť a verejné služby v rámci medziobecnej spolupráce uviedol Gabriel Mihályi, odborný garant NP ModMUS a člen Rady ZMOS. Vo vystúpení ponúkol odpoveď na otázku: Čo očakávajú obyvatelia od miest a obcí? Podľa jeho slov „v prvom rade ide o kvalitné služby, ktoré obyvatelia miest a obcí očakávajú, že miestna samospráva poskytne výmenou za dane, ktoré platia občania (napr. voda, čistenie a a údržba ulíc, vzdelávanie, prevádzkovanie škôl a školských zariadení), zabezpečenie bezpečnosti a poriadku (polícia, hasiči), doprava, verejné osvetlenie, odvoz odpadu, sociálne a rôzne zdravotnícke služby, verejná doprava. Zároveň očakávajú aj dodatkové služby napr. kanalizácia, ČOV, voda, káblová televízia. Podľa Gabriela Mihályiho netreba zabúdať ani na „obslužnosť a dostupnosť komunálnych služieb pre každú obec, ktorá závisí od polohy, histórie, geografického umiestnenia, štatútu (malá obec, mesto) a tradície. Zdôraznil pritom, že poskytované služby sa podľa miest a obcí, ale aj krajín môžu líšiť a môžu byť prevádzkované priamo inštitúciami miestnej samosprávy (mestá/obce) alebo subdodávateľom, t. j. treťou stranou.
Gábor Lelkes predstavil Európske zoskupenie územnej spolupráce Rába – Dunaj - Váh. V úvode pritom zdôraznil, že „EZÚS boli zriadené s cieľom uľahčiť cezhraničnú, nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu za účelom posilnenia hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti medzi členskými štátmi EÚ a ich regionálnymi a miestnymi orgánmi. EZÚS umožňujú týmto partnerom realizovať spoločné projekty, vymieňať si odborné vedomosti a zlepšovať koordináciu priestorového plánovania“.
Eurofondy a iné finančné mechanizmy, presnejšie Programy cezhraničnej spolupráce INTERREG boli témou vystúpenia Kataríny Miháľovej, generálnej riaditeľky sekcie programov cezhraničnej spolupráce Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Katarína Mihaľová predstavila celý program, stav čerpania aj prioritné osi, z čoho je zrejmé nasledovné: PO 1 sa orientuje na rozvoj kvalitného cestovného ruchu, ekologických produktov cestovného ruchu, obnovu záplavových území, renaturalizáciu tokov a brehov, a pod. PO 2 podporuje výstavbu cezhraničnej infraštruktúry . PO 3 sa sústreďuje na rozvoj trhov s miestnymi produktami a služieb zameraných na zlepšenie cezhraničnej mobility pracovnej sily. PO 4 sleduje zlepšenie spolupráce medzi verejnými orgánmi v jednotlivých sektoroch a občanmi žijúcimi v pohraničnej oblasti, a to prostredníctvom organizácie podujatí v oblasti kultúry, vzdelávania, ale aj odborného života, odborných programov, transferu know-how.
Jana Beresecká, expertka NP ModMUS z Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, sa venovala podpore funkčných regiónov. Predstavila klasifikáciu regiónov s prihliadnutím na mieru homogénnosti, stupeň ekonomického rozvoja, formálnosť vymedzenia, aj podľa územného priestoru. Zároveň konštatovala, že „funkčný región je teritórium odlišujúce sa od iných teritórií ucelenou štruktúrou väzieb sociálnych a ekonomických prvkov, ktorá je výsledkom vývoja socioekonomického subsystému krajiny. Je to funkčný systém, t. j. ekonomická a sociálna jednotka spoločnosti, schopná zabezpečiť hospodársky rozvoj a kvalitu života obyvateľov žijúcich v jej priestore. Sú prirodzene formované na základe úzkej prepojenosti vzájomne závislých vnútorných rozvojových vzťahov“. Vo svojej prednáške sa tiež sústredila na eurofondy a detailne opísala ich dopady na naše regióny vrátane potenciálu, ktorý doposiaľ nie je využitý.
Súčasťou podujatia bolo aj formulovanie záverov a odporúčaní, na ktorých participovali účastníci vrátane prednášajúcich. Spoločne konštatovali:
- Regionálnu politiku je potrebné vnímať komplexne, a ako nevyhnutný predpoklad na jej systematický rozvoj sa môže javiť zriadenie samostatného ministerstva pre miestny rozvoj, ktoré by podľa agendy a skúsenosti v krajinách V4 mohlo mať očakávaný prínos pre rozvoj municipalít na Slovensku.
- Dôležitá je harmonizácia prístupov a východísk pre mestské funkčné regióny. K jednotlivým stratégiám je nevyhnutné pričleniť adekvátny finančný objem prostriedkov.
- Ako dôležitá sa ukazuje potreba formulovania jasných podporných mechanizmov pre rozvoj medziobecnej spolupráce.
- Sieťovanie inštitúcií, organizácií a odborníkov, ktorí podporujú zámery a ciele NP MODMUS a ZMOS, zvýšenie informovanosti a proaktívnej komunikácie v prostredí regiónov.
- Propagácia projektových výziev v prostredí miestnej územnej samosprávy.
- Príčiny nedostatočného čerpania zdrojov v jednotlivých výzvach súvisia s viacerými dôvodmi, ako je ich zlé načasovanie, potrebná administratíva, náročná udržateľnosť, nevhodné nastavenie kritérií výziev a vágne nastavenie kritérií pre prijímateľov. Odstránenie týchto prekážok dokáže zvýšiť mieru záujmu aj výšku čerpanie EŠIF.
Informačný workshop bol organizovaný v rámci národného projektu Modernizácia miestnej územnej samosprávy podporeného z Európskeho sociálneho fondu v rámci operačného programu Efektívna verejná správa.