Klimatické zmeny sa týkajú každého z nás. Existujú rôzne formy, ako prispieť k ich zmierneniu či už zo strany samospráv, alebo jednotlivca. Jednou z nich je aj zakladanie lúčnych spoločenstiev priamo v mestskom prostredí.
Počas horúceho leta vedia byť kvitnúce lúky až o 20 °C chladnejšie ako bežne kosený trávnik. Zadržiavajú vlahu, obsahujú menej alergénnych druhov a zároveň chránia biodiverzitu. Zakladanie lúčnych spoločenstiev je jedným z aktuálnym trendov v boji proti klimatickým zmenám. Podľahlo mu už viacero slovenských miest. Brezno sa do takého projektu pustilo a prostriedky na to samospráva získala z Nórskeho finančného mechanizmu.
Začali pred tromi rokmi
Ako informovala breznianska samospráva na svojom webe, aj oni sa rozhodli v meste spustiť takýto projekt. „Plochy so zníženou frekvenciou kosenia nie sú znakom zanedbanej údržby, ale, naopak, symbolom prepojenosti s prirodzeným prostredím a ohľaduplnosti k včelám a iným opeľovačom, ktoré v nich nachádzajú potravu. Už pred tromi rokmi mesto dalo šancu projektu kvitnúcej lúky na Ulici ČSA, ktorá neplnila len dekoratívnu, ale aj vodozádržnú a ochladzovaciu funkciu,“ priblížila radnica s tým, že táto ekologická forma údržby mestskej zelene sa stretla s pozitívnou odozvou.
Nové lúčne spoločenstvá vzniknú v celkovo 14 lokalitách
Najnovšie sa rozhodli, že lúčne spoločenstvá pribudnú v Brezne v 14 lokalitách, na ploche takmer 10 000 metrov štvorcových. „Na viacerých miestach práve prebiehajú prípravné práce, ktorých cieľom je revitalizácia zelene centrálnych mestských zón. V tejto súvislosti radnica upozorňuje obyvateľov ulíc ŠLN, ČSA, Krčulova, Švermova, Jilemnického, Kuzmányho, MPČĽ a na nábreží Hrona, že v týchto dňoch sa v spomínaných lokalitách vykonáva postrek proti nežiaducej vegetácii,“ doplnili zo samosprávy.
Kvitnúce lúky nájdeme aj v iných mestách
Viaceré samosprávy už pristúpili k podobným projektom. V Malackách vybudovali lúky najmä kvôli zvýšeniu počtu opeľovačov, keďže podľa štatistík na Slovensku evidujeme až 25 % úbytok opeľovačov, najmä divých včiel, motýľov a ďalšieho opelivého hmyzu. Hlavné mesto chce taktiež posilniť biodiverzitu a znižovať dôsledky klimatických zmien a kvetnaté lúky umiestnené priamo v meste, vrátane sídlisk a vnútroblokov, sú podľa neho jedným z dôležitých prvkov pri tomto zámere. „Prvú takúto lúku sme založili v mestskej časti Bratislava-Dúbravka, no dnes sa kvetnaté lúky nachádzajú v 60 lokalitách rôznych mestských častí – Dúbravka, Karlova Ves, Lamač, Staré Mesto, Nové Mesto – a stále pribúdajú ďalšie,“ vysvetľuje magistrát Bratislavy. Zároveň dodáva, že ide o udržiavané plochy, ktoré sú kosené v inom režime ako klasické trávniky. „Teda nie 6-krát ročne, ale 1- až 2-krát ročne podľa druhového zloženia. V meste sú vysádzané hlavne tie druhy certifikovaných lúčnych zmesí, ktoré sú vo väčšine prípadov nealergénne a nespôsobujú respiračné problémy. Vo veľkej miere dokážu astmatikom či alergikom dokonca aj pomôcť, pretože zachytávajú škodliviny z ovzdušia,“ spresnil magistrát.
Lúčne projekty si svojich záujemcov našli napríklad aj v Banskej Bystrici, Humennom, Trnave, Košiciach či Žiline a mnohých ďalších mestách.
