Jeden z najznámejších jesenných ľudových trhov južného Slovenska, Levický jarmok, privíta vo štvrtok 18. októbra svojich prvých návštevníkov. Pripravené je množstvo kultúrnych podujatí, stánkov s tovarom i občerstvením.
S organizáciou podujatia súvisia dopravné obmedzenia pre motoristov, upozorňuje Adriana Macáková z levického mestského úradu. Od štvrtka od šiestej hodiny do pondelka 22. októbra do šiestej hodiny bude platiť úplná uzávera komunikácií v centre mesta.
Uzavretá bude Ulica SNP v úseku od križovatky s cestou III/1514 po križovatku s miestnou komunikáciou Ul. 29. augusta, Vojenská ulica v úseku od križovatky s Ul. SNP po križovatku s Bernolákovou ul., Námestie hrdinov v úseku od križovatky s cestou III/1514 po križovatku s miestnou komunikáciou Ul. SNP, Ul. P. O. Hviezdoslava od Nám. hrdinov po Ul. K. Kittenbergera, Bernolákova ul. v úseku od križovatky s Nám. E. M. Šoltésovej po križovatku s Vojenskou ulicou. Celková dĺžka uzávery je zhruba 2,5 kilometra.
Obchádzková trasa bude vyznačená dočasným dopravným značením a bude vedená po miestnych komunikáciách Ul. SNP, Ul. 29. augusta, Ul. kpt. Nálepku, na cestu III/1514 – Ul. Červenej armády, Mlynská ul., Záhradná ul., Ul. sv. Michala, Ul. K. Kittenbergera a späť. Mestská autobusová doprava bude počas úplnej uzávery vedená po povolenej obchádzkovej trase.
Podľa monografie mesta patrilo jarmočné právo k najdôležitejším právam mesta, ktoré zabezpečovalo jeho ekonomickú stabilitu. Podľa privilégia z roku 1733 mohli Levice organizovať štyri jarmoky ročne. Od roku 1819 mali Levice právo usporiadať päť jarmokov ročne a začiatkom 19. storočia mali jarmok šesťkrát do roka. Počas troch dní sa obchodovalo s tovarmi každodennej potreby, od kuchynského riadu, pukanskej keramiky, odevov až po výrobky, ktoré sa v regióne nevyrábali a mnohé sa dovážali z orientu. Koreniny, látky a iný exotický tovar zabezpečovali do začiatku 19. storočia grécki kupci, po ich odchode túto úlohu prebrali židovskí obchodníci.
Špecialitou jarmoku boli chýrne levické husacie štvrťky. Gazdiné v tekovských či hontianskych krojoch prinášali ráno bielymi obrusmi zakryté koše plné surových i pečených husacích štvrtiek, ktoré sa ľudovo nazývali lúdfertály. Obľúbené boli najmä husacie štvrťky okorenené majoránkou a husacie pečienky.
