Snímka zdroj: PSK
Biznis raňajkami s podnikateľským sektorom odštartoval Prešovský samosprávny kraj (PSK) nový koncept spolupráce. V rámci svojich kompetencií chce zacieliť na podporu biznis sektora v regióne a prispieť k jeho ďalšiemu rozvoju.
Do spolupráce pritom pozýva aj akademickú sféru , vedu a výskum so zámerom rozšíriť ju aj na neziskový sektor.
Oblasť prepájania podnikateľov, vedecko-výskumných inštitúcií, ako aj štátnej a verejnej správy vyššie územné celky doteraz systematicky neriešili. Pilotne sa do tejto tripartitnej (triple helix) spolupráce pustil Prešovský samosprávny kraj zavedením nového konceptu podpory socio-ekonomických partnerov a ich vzájomného sieťovania. Potvrdili to aj utorkové (14.5.) biznis raňajky s podnikateľmi z okresu Prešov, ktoré privítali takmer dve desiatky etablovaných firiem zamestnávajúcich nad 50 zamestnancov.
Konceptom triple helix s presahom do štvorpartity, kde budú do spolupráce prizvané aj občianske združenia a neziskový sektor, chce krajská samospráva s partnermi hľadať nové možnosti rozvíjania ich podnikania. Výsledkom kooperácie má byť zlepšenie podnikateľského ekosektora a zvýšenie počtu pracovných miest v kraji. Prepojením na oblasť vedy a výskumu sa majú tiež okrem sekundárneho hospodárstva podporiť aj inovácie a startupy.
PSK chce s predstaviteľmi podnikateľského sektora model spolupráce nastavovať participatívnym spôsobom. Zahŕňa to najmä sieťovanie, výmenu informácií a zdieľanie problémov v jednotlivých oblastiach. Posilniť ju chce aj cez aktuálnu projektovú ideu, ktorá má napomôcť vytvoriť v kraji analyticko-strategickú jednotku, tzv. regionálny inovačný ekosystém. Jeho aktéri z biznis sektora, akademickej pôdy, verejnej sféry a prípadne občianskej spoločnosti budú prinášať nové inovačné výzvy, identifikovať nové poznatky a generovať príležitosti.
Nedávne biznis raňajky s firmami z oblasti automobilového, elektro, oceliarskeho, stavebného, odevného, potravinárskeho a gastro priemyslu otvorili hneď viacero tém rozvoja a posilnenia tejto spolupráce. Kľúčovými témami boli vzdelávanie a špeciálne to duálne, ale aj možnosti zapájania sa do štátnych výziev čerpania eurofondov. V centre záujmu bola tiež dopravná infraštruktúra a ľudské zdroje, a v neposlednom rade tiež zamestnávanie ľudí z marginalizovaných rómskych komunít.