Ilustračná snímka.
Energetické zhodnocovanie odpadov v dvoch slovenských spaľovniach komunálnych odpadov (KO) – v Bratislave a Košiciach – sa podpisuje na znižovaní uhlíkovej stopy.
Nie je cieľom tohto článku diskutovať, či by (akékoľvek) spaľovanie alebo energetické zhodnocovanie malo alebo nemalo patriť medzi spôsoby zbavovania sa komunálnych odpadov. Preto najskôr zopakujme, že metán (CH4) – čo zdôraznila aj nedávna klimatická konferencia OSN v Glasgowe – patrí k najagresívnejším a často sa vyskytujúcim nebezpečným plynom, ohrozujúcim stabilizáciu zemskej klímy. Jeho skleníková účinnosť je približne 80-krát vyššia ako účinnosť oxidu uhličitého (CO2).
Rola vykazovania v CO2
Kvôli zjednodušeniu sa však „uhlíková stopa“ vyjadruje hlavne v jednotkách CO2. Pri jej znižovaní (zvyšovaní) nejde len o vyskytujúcu sa hmotnosť uhlíka samotného, ale tiež o emitované skleníkové plyny ako metán, oxid dusný a ďalšie. Teda o emisie, ktoré (okrem prirodzeného výskytu v prírode) vznikajú tiež činnosťou človeka pri spotrebe fosílnych palív (ropy) v doprave alebo pri produkcii tepla, vyrobeného z uhlia alebo elektriny.
Faktom ostáva, že v súčasnosti ako obyvatelia Slovenska svojou činnosťou prispievame ku vzniku 34 percent metánu v krajine. Pritom hlavne naše skládky odpadov, na ktorých dnes končí polovica KO, roky ostávajú jeho najväčším producentom. Aj preto sa SR zaviazala do rokov 2031 – 35 znížiť skládkovanie KO na 10 percent. Päťnásobne menej oproti dnešku.
Najskôr závery analytičky WOOD & Company
V tejto súvislosti zaujímavé informácie v súvislosti so znižovaním uhlíkovej stopy zverejnila Eva Sádovská, analytička WOOD & Company na portále FinReport.sk. Analyzovala uhlíkovú stopu v ôsmich slovenských krajských mestách v roku 2020. Dnes konštatuje, že najekologickejšími boli dve najväčšie: Košice a po nich Bratislava. Až potom s výrazným odstupom nasledoval zvyšok, zastúpený Nitrou, Trnavou. Trenčínom, Žilinou, Banskou Bystricou a Prešovom. Výrazným rozdielom podľa Sádovskej je, že Košice aj Bratislava využívali a využívajú na likvidáciu odpadov spaľovne. Ostatné krajské mestá nie. Navyše Košice odpady energeticky zhodnocovali a zhodnocujú vo forme výroby tepla pre domácnosti, čím predbiehajú Bratislavu (tá istú čas KO skládkuje). Riešenie energetickým zhodnocovaním v Košiciach (teplo pre 2400 domácností) je autorkou vnímané podobne ako likvidácia odpadov v škandinávskych krajinách (Švédsko, Fínsko, Dánsko). Severania svoje odpady z kategórie v súčasnosti „nerecyklovateľných“ – vrátane KO – desaťročia energeticky zhodnocujú. Energetické zhodnocovanie vníma EK ako jednu z možností riešenia odpadovej politiky v členských štátoch.
(Pozn. pš: Kvôli objektívnosti dopĺňame, že finančná česko-slovenská skupina WOOD & Company, ktorá využíva služby E. Sádovskej, je stopercentným vlastníkom spoločnosti ewia, a.s. Ewia v máji 2020 ohlásila vybudovanie piatich centier cirkulárnej ekonomiky (CCE) na Slovensku – spolu za vyše 600 miliónov eur. Každé CCE za 120 miliónov eur. Prvé má stáť v Šali, ďalšie v okrese Trnava... Všetky finančné zdroje na budovanie pokrýva WOOD & Company, do ktorej patrí aj skupina Kosit, vlastniaca košickú spaľovňu.)
Ako analytička postupovala?
E. Sádovská vychádzala z existujúcich štatistík, podľa ktorých Slovensko vlani vyprodukovalo 2,4 milióna ton komunálnych odpadov (KO), z toho osem krajských miest približne štvrtinu. Miera triedenia KO sa podľa nej v krajských mestách pohybovala od 29 do 53 percent.
Ako sa preukázali prednosti energetického zhodnocovania KO?
Spolu v roku 2020 skončilo na slovenských skládkach 1,17 milióna ton KO. Pokiaľ ide o porovnanie uhlíkových stôp, prirovnala E. Sádovská toto množstvo k „stope“ 15-tisíc osobných automobilov, ktoré by museli počas roka každý deň absolvovať trasu Bratislava – Košice a späť. Analytička vychádzala z poznatku, že z jednej tony skládkovaného KO unikne približne 870 až 880 kilogramov ekvivalentu CO2 (skleníkového plynu).
Pri samotnom hodnotení krajských miest si pomohla argumentom odborníka na odpadové hospodárstvo L. Halásza, že z tony energeticky zhodnoteného KO (napríklad v CCE) sa uvoľní 382 kg ekvivalentu CO2. A takisto, že následná výroba elektriny a tepla z odpadu môže nahradiť fosílne zdroje pri výrobe energií, čo sa hodnotí ako „zabránenie“ vzniku skleníkových plynov z týchto zdrojov. A že to uhlíkovú stopu v konečnom dôsledku významne znižuje! Predsa ak „nateraz nerecyklovateľný“ odpad neskončí na skládke, poslúži namiesto fosílnych palív.
„Zabránenie“ sa využíva aj v v iných prípadoch
Z praxe je známe, že podobný či rovnaký princíp určovania vplyvu na zmenu klímy (znižovanie uhlíkovej stopy) formou „zabránenia“ sa využíva aj pri zhodnocovaní iných foriem spracovania a využitia „inak v tom období z nejakého dôvodu nerecyklovateľných“ odpadov. „Zabránené“ emisie CO2 sú také, ktoré neboli vypustené do atmosféry vďaka použitiu postupov s nižšími alebo žiadnymi emisiami skleníkových plynov prostredníctvom zmeny technologických alebo manažérskych postupov. V prípade energetického použitia, pri ktorom sa vytvorí elektrická energia a teplo, dochádza k zabráneniu vzniku emisií CO2 z ich konvenčnej výroby, kde sú ako hlavné suroviny používané fosílne zdroje (uhlie, plyn).
Košice s najnižšou uhlíkovou stopou
Podľa prepočtov E. Sádovskej vykazovali najnižšiu uhlíkovú stopu pri nakladaní s odpadom Košice - 132 kilogramov ekvivalentu CO2 na tonu KO. Po nich Bratislava s 243 kg. Ostatné krajské mestá vykázali vlani uhlíkovú stopu vyššiu ako 350 kg ekvivalentu CO2 na tonu KO.
