Ilustračná snímka: pohľad na časť auditória.
Inovatívne metódy verejného obstarávania na Slovensku boli hlavným mottom konferencie, ktorá sa 23. novembra t. r. konala v Liptovskom Mikuláši. Jej hlavným organizátorom bolo ZMOS. O jej obsahu, cieľoch a záveroch sme sa pozhovárali s výkonným podpredsedom ZMOS Milanom Muškom.
Čo bolo hlavným cieľom konferencie a kto sa jej zúčastnil?
- Hlavnou myšlienkou bolo priblížiť účastníkom aktuálne a perspektívne možnosti využitia inovatívnych prístupov v procesoch verejného obstarávania v podmienkach Slovenskej republiky. Inšpiráciou boli odporúčania vyplývajúce z diskusií odborných kruhov na Európskej úrovni. Osobitným cieľom bolo priblížiť možnosti zeleného verejného obstarávania, uplatňovanie sociálnych aspektov vo verejnom obstarávaní, ale zároveň aj nastaviť zmenu myslenia pri príprave verejného obstarávania tak, aby rozhodujúcim kritériom nebola len cena, ale aby výsledok obstarávania bol súhrou kvalitatívnych a hodnotových požiadaviek na predmet obstarávania. Tento prístup, známy v Európe aj ako MEAT (Most Economically Advantageous Tender), sa aj podľa poznatkov Európskej komisie využíva na Slovensku len ojedinele. Predpokladá sa, že dôvodom sú najmä nedostatočné vedomosti a aj zručnosti pri takomto type obstarávania.
Konferencia bola rozdelená do dvoch pomyselných blokov. V prvom vystúpil Jaroslav Kračún, expert pôsobiaci na generálom riaditeľstve Európskej komisie pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a malé a stredné podnikanie. Vo svojom vystúpení sa venoval práve otázkam prístupu MEAT. Zároveň načrtol význam inovácií a ich využívania vo verejnom obstarávaní s uvedením konkrétnych prípadov vhodných pre aplikačnú prax miestnej územnej samosprávy.
Druhý blok prezentoval slovenské prístupy k verejnému obstarávaniu v troch pomerne zložitých oblastiach. Je všeobecne známe, že predstavitelia samosprávy veľmi často volajú po tom, aby sa princípy zeleného či sociálneho verejného obstarávania mohli v praxi viac využívať. Dožadujú sa takých obstarávaní, v ktorých rozhodujúcou nebude len cena ale aj kvalita.
Poznatky z praxe však hovoria o tom, že nie vždy sa dostatočne zvláda aplikácia praktických prístupov v zelenom či sociálnom verejnom obstarávaní. Dalo by sa povedať, že nastavovanie kvalitatívnych parametrov v súbehu s cenou je stále akési bojazlivé. A práve tejto téme sa vo svojej prezentácii venovala podpredsedníčka úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) Danka Bekeová, riaditeľka odboru ÚVO Zuzana Horváthová a jej ďalší dvaja kolegovia, ktorí sa špecializujú na tieto metódy verejného obstarávania. Ich prezentácie priblížili pohľad na problematiku zeleného i sociálneho verejného obstarávania, definovali jeho základy, ciele a uviedli aj konkrétne príklady zo života.
Dôraz kládli práve na otázky spojené s jeho uplatňovaním v praxi. Vyzdvihli jeho pozitívne vplyvy na životné prostredie, sociálno-ekonomické parametre rozvoja regiónov, ale zároveň aj na uplatňovanie požiadaviek na kvalitu predmetu obstarávania a vhodnosti jeho nákupu aj so zreteľom na nákladové parametre počas jeho celého životného cyklu.
Na konferencii sa hovorilo aj novom nákupnom systéme pre školy a školské zariadenia, ktorý by mal podporiť predaj slovenskej poľnohospodárskej produkcie. O čo vlastne ide?
- Je to takpovediac bonbónik celej konferencie. Ide o pilotné vystúpenie a predstavenie dynamického nákupného systému pod názvom „Národný potravinový katalóg“. Tento produkt účastníkom predstavil Jaroslav Regec, generálny tajomník služobného úradu Ministerstva pôdohospodárstva SR. Ako uviedol, dôvodov pre jeho prípravu bolo viac. V prvom rade najmä snaha o podporu predaja slovenskej poľnohospodárskej produkcie s dôrazom na nákup potravín pre školy a školské zariadenia. Významný je však aj ďalší moment, ktorým je ochrana obstarávateľov - aj s prostredia miestnej územnej samosprávy. Ako uviedol, tento dynamický nákupný systém prakticky garantuje, že obstarávatelia pri výbere a nákupe potravín a ďalších produktov z národného katalógu zároveň splnia aj všetky podmienky, ktoré pre tento proces kladie zákon o verejnom obstarávaní.
Nesporným prínosom a benefitom Národného potravinového katalógu je predovšetkým to, že umožní výber produktov od miestnych či regionálnych dodávateľov, čím podporí sociálno-ekonomický rozvoj na miestnej i regionálnej úrovni.
Katalóg Ministerstvo pôdohospodárstva SR má zverejniť už v týchto dňoch - na začiatku decembra 2017. Jeho bližšiu prezentáciu ponúkol rezort urobiť aj na najbližšom zasadaní Rady ZMOS, ktoré je plánované vo februári 2018. V tom čase už budú k dispozícii prvé poznatky a skúsenosti s napĺňania národného potravinového katalógu a, podľa jeho slov, ministerstvo zaujíma a potrebuje spätnú väzbu od jeho budúcich užívateľov.
Ako by sa v stručnosti dali zhrnúť závery a odporúčania konferencie?
- Naozaj len v stručnosti by som zdôraznil najmä:
- netreba sa neobávať využívať aspekty sociálneho či zeleného verejného obstarávania. Dôležité však je vybrať primerané ukazovatele a zvoliť túto metódu vždy tam, kde je vhodná.
- prekonávať bariéry a obavy z kombinácie cena a kvalita vo verejnom obstarávaní. Pri obstarávaní drahších výrobkov a mechanizmov sa nebáť posudzovať celkový životný cyklus obstarávaného predmetu a dosiahnuť tak čo najväčší ekonomický prínos.
- Národný potravinový katalóg je jedným z ďalších možností elektronického verejného obstarávania, ktorá odbremení obstarávateľa od mnohých zákonných povinností a umožní mu pomerne pohodlný a bezpečný nákup.
Ďakujeme za rozhovor.
Obecné noviny č. 49-50/2017
