V Bratislave sa koncom januára uskutočnila konferencia, ktorej usporiadateľom bola SOCIA – Nadácia na podporu sociálnych zmien. Téma bola pre samosprávu nanajvýš aktuálna: komunitné plánovanie sociálnych služieb. V sérii troch článkov vám ponúkneme názory odborníkov, ako aj príklady dobrej praxe.
Všetci starostovia a primátori poznajú základnú formulku, že povinnosťou obce je uspokojovať potreby svojich obyvateľov, vrátane potreby sociálnej služby. Z hľadiska subsidiarity je však obec až na treťom mieste: v prvom rade je rodina, v druhom rade priatelia, susedia či cirkevná obec. Čím lepšie fungujú rodiny, komunity a spolky občanov, tým menej starostí má starosta. Ešte stále priveľa obcí neposkytuje/nezabezpečuje obyvateľom žiadnu sociálnu službu. Z toho by sme mohli odvodiť, že na Slovensku máme skvelé a súdržné rodiny i spoločenstvá, ktoré zvládajú riešiť všetky sociálne problémy a nezaťažujú nimi samosprávu. Bola by to veľmi pochybná interpretácia tohto nesporného údaja, lebo všetci vieme, že to nie je tak. Tváriť sa, že rodina a susedia všetko zvládnu, je zo strany samosprávy sebecké. Sociálne služby sú preto odbornou činnosťou, že ľudia, ktorí ich poskytujú, vedia niečo navyše. Vedia rozpoznať stav núdze i krízy, do ktorej sa dostane jednotlivec, rodina i širšie spoločenstvo. Majú vedomosti, zručnosti a metódy, ako situáciu zmeniť k lepšiemu. Platí, že čím skôr rozpoznajú potreby obyvateľov a zasiahnu, tým účinnejší je výsledok.
Široký záber pôsobnosti i cieľových skupín
Sociálne služby majú široký záber pôsobnosti a cieľových skupín, ktorým poskytujú pomoc a podporu. Schematicky ich môžeme rozdeliť do troch skupín.
Do prvej skupiny patria služby pre ľudí, ktorí potrebujú inú osobu, aby im pomohla pri úkonoch každodenného života: ráno, naobed i večer. Cieľom sociálnej služby je pomôcť, podporiť, ale nie vykonávať tieto úkony za nich. Aktívna snaha po sebestačnosti je dôležitým prvkom udržania si vlastnej dôstojnosti človeka, najmä u seniorov.
Do druhej skupiny služieb patria tie, ktorých dôvodom je nezvládnutý proces socializácie, ktorej je človek vystavený počas celého života. Týka sa to najmä rodín s deťmi, keď rodičia neboli dostatočne pripravení na svoju rodičovskú a manželskú rolu. Dôvodov je viacero: nedostatočná výchova počas vlastného dospievania, absencia pozitívnych vzorov správania a riešenia problémových situácií, rezignácia na budúcnosť. Ale aj vybudovanie závislosti a strata sebakontroly.
Treťou skupinou služieb sú služby pre deti a dospelých so zdravotným postihnutím. Potrebujú cielenú kontinuálnu pomoc a podporu, aby boli súčasťou života rodiny, školy, zamestnania, sídliska. Každý z nich je iný, ale všetci potrebujú pomoc a podporu, aby neboli vyčleňovaní, odmietaní spolužiakmi či spoluobčanmi.
Kto je zodpovedný za to, aby občan nezostal bez pomoci a dostal potrebnú službu? Len a len obec/mesto. Začína sa to sociálnym poradenstvom, ktoré musí poskytovať občanovi každý obecný úrad. Sociálny pracovník obce má posúdiť charakter problému, s ktorým za ním prišiel obyvateľ obce, jeho špecifičnosť, individuálnosť a poskytnúť mu základné informácie o možnostiach pomoci. Úroveň základného sociálneho poradenstva pre obyvateľov nie je veľmi vysoká, pretože obce nezamestnávajú kvalifikovaných sociálnych pracovníkov, k dispozícii nie sú ani dostatočne vybavené spoločné úradovne.
Viac v Obecných novinách č. 13-14/2018
Autor: Helena WOLEKOVÁ, Martina PETIJOVÁ SOCIA – Nadácia na podporu sociálnych zmien
