Sociálna sekcia Rady ZMOS rokovala koncom mája v Janovej Lehote. Kľúčovou témou bola príprava novely zákona o sociálnych službách, ktorej znenie je pre mestá a obce v nadchádzajúcom období mimoriadne dôležité.
Predsedníčka sekcie sociálnych vecí a marginalizovaných komunít Rady ZMOS Božena Kováčová považuje novelu zákona za dôležitú tak z hľadiska financovania, ako aj kompetencií.
Základná zmena vo financovaní
„Návrh zmien v novele zákona o sociálnych službách v sebe nesie základnú zmenu financovania v oblasti zrovnoprávnenia verejných a neverejných poskytovateľov, výška príspevku bude viazaná na stupeň odkázanosti klienta, resp. klientov, ktorým zariadenie poskytuje svoje služby. Príspevok, ktorý bude môcť poskytovateľ sociálnej služby získať, bude musieť byť použitý na mzdové náklady zamestnancov,“ hovorí predsedníčka sociálnej sekcie Božena Kováčová a ďalej dopĺňa: „Čo sa týka zrovnoprávnenia, ako aj väzby výšky štátneho príspevku priamo na občana podľa stupňa odkázanosti na pomoc inej osoby pri sebaobsluhe je dobré a tomu musíme vyjadriť jednoznačnú podporu. To platí aj pri návrhu, ktorý sa týka výlučného použitia štátneho príspevku na mzdy.“
Z výsledku rokovania sekcie vyplýva, že sekcia Rady ZMOS odmieta, aby sa zákonom určovala výška doplatku samospráv za sociálnu službu pre neverejných poskytovateľov. „V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že rozsah výšky nie je možné určovať zákonom. Tvorba obecných rozpočtov sa riadi zákonom o rozpočtových pravidlách, pričom o rozpočte rozhodujú poslanci hlasovaním v zastupiteľstve. Pre nás zostáva naďalej neprijateľné to, aby došlo k dofinancovaniu sociálnych služieb poskytovaných neverejnými poskytovateľmi,“ približuje postoje ZMOS predsedníčka sekcie a starostka obce Janova Lehota.
Nechajte to na samosprávy
Mestá a obce musia pre svojich obyvateľov zabezpečiť sociálne služby v zmysle zákona. Preto by malo byť vecou každej samosprávy, aby si sama určila výšku a formu doplatku. Rovnako by malo byť vecou slobodného rozhodnutia samosprávy, aby si upravila podmienky, za ktorých si sociálnu službu v prípade potreby u neverejného poskytovateľa pre svojho obyvateľa objedná.
Predsedníčka sociálnej sekcie v tejto súvislosti hovorí: „Samosprávam (tak obciam ako aj VÚC) sa navrhuje/zavádza povinnosť vydať písomné vyjadrenie, ako súčasť žiadosti konkrétneho žiadateľa pre poskytnutie štátneho príspevku na sociálnu službu, v súlade s komunitným plánom sociálnych služieb (alebo koncepciou rozvoja kraja). Z pohľadu ZMOS ide o administratívnu záťaž najmä v prípade malých obcí, pričom o príspevok sa bude žiadať opakovane každý rok.“
ZMOS pri tvorbe novely zákona upozorňuje na to, že komunitné plánovanie (na strane samospráv) nemôže byť hlavným regulátorom poskytovania štátneho finančného príspevku. Tento nástroj pritom nespochybňuje, ale považuje za zbytočné budovať sociálne služby na tomto pilieri. Otázkam komunitného plánovania, čo sa týka procesu jeho tvorby, ale aj jeho úzkeho naviazania na tvorbu obecných rozpočtov v sociálnej oblasti bude venovaný aj jeden z výstupov projektu CSD II., tejto otázke sa bude venovať aj sekcia sociálnych vecí do budúcna.
Predsedníčka sekcie sociálnych vecí a marginalizovaných komunít Rady ZMOS Božena Kováčová v závere rokovania opätovne upozornila členov sekcie na dôležitosť pripravovanej novely. „O to viac budeme aktívni, aby sme dokázali vytvoriť legislatívne priaznivé prostredie pre riešenie takých citlivých otázok ako je celá šírka sociálnych služieb v prostredí miest a obcí,“ uzavrela Božena Kováčová.
Obecné noviny č. 23-24/2017
