Vianočné koledovanie v obci Topoľovka v okrese Humenné je podľa miestnych raritou. Už sto rokov je jeho súčasťou hranie betlehemskej bábkovej hry. Bábky, ktoré v nej účinkujú, vyrezali príslušníci miestnej poľskej komunity koncom prvej svetovej vojny. Pre TASR to potvrdil starosta obce Štefan Ladičk
"Je to rarita tu v tomto regióne. Neviem o tom, že by na okolí nejaké obce mali takúto raritu pôvodom z Poľska s tradíciou takzvaného Žida, a aby sa také niečo zachovalo. Snažíme sa udržiavať to trošku, aby sa tie tradície zachovali, aby tá hodnota kultúrneho dedičstva bola zachovaná," vysvetlil Ladičkovský s tým, že podľa informácií získaných od starších spoluobčanov siaha história prítomnosti poľskej komunity v obci do čias rakúsko-uhorskej monarchie. "Po niekoľkých rokoch tu začali prinášať svoje zvyky z rodného Poľska. Dvaja páni vytvorili bábkové divadlo takzvaných jasličkárov, potom následne chodili vystupovať počas vianočných sviatkov. Hra bola prispôsobená ich rodnému miestu," doplnil Ladičkovský. Pôvodne používanú poľštinu časom koledníci v spievanom texte príbehu vymenili za miestne zemplínske nárečie.
Hra, s ktorou sa v Topoľovke koleduje už sto rokov, je o kráľovi Herodesovi a o jeho rozhodnutí dať vyvraždiť betlehemských novorodencov. Bábkohra znázorňuje putovanie pastierov za novonarodeným Ježišom. Tak scéna, predstavujúca betlehemskú maštaľ s dvoma vežami, miestnymi nazývaná "šopka", ako aj takmer 30 bábok vyrezaných z lipového dreva, sú pôvodné. Bábky sa po scéne pohybujú drážkou v podlahe. Počas spievania sprievodnej piesne sa na scéne striedajú, aby sa poklonili Ježiškovi i obecenstvu. Okrem postáv pastierov sa v hre objavujú aj iné dedinské a mýtické postavy, tanečníci, farár, bosorka či odsúdenec so smrtkou, ktorá mu odsekne hlavu.
Koledníkmi sú miestni mladí, nielen potomkovia pôvodných poľských prisťahovalcov. Ako Ladičkovský dodal, o uchovanie rázovitého kultúrneho dedičstva v podobe pôvodnej betlehemskej bábkohry sa v obci usilujú už učiteľky miestnej základnej školy.
