Čistou šumiackou vodou pokrstili vo štvrtok (3. 10.) na Horehroní knihu Múdrosti starých Šumiačanov, ktorá zachováva jazyk a kultúrne tradície ľudí spod Kráľovej hole. Jej autorom je lesník, bača a zberateľ duchovného bohatstva Mikuláš Gigac, známy svojím unikátnym Múzeom zvoncov v obci Šumiac.
Kniha vznikla s podporou Banskobystrického samosprávneho kraja a do dediny ju prišiel pokrstiť šéf kraja Ján Lunter.
"Je veľmi dôležité práve v takejto rýchlej dobe, aby sme si uchovávali záznamy o našich predkoch, o tom, ako žili, ako vyzeral náš kraj pred desiatkami či stovkami rokov," zdôraznil Lunter.
Presné záznamy o prvých obyvateľoch Šumiaca sa údajne nenašli. Predpokladá sa, že na jeho území žili viaceré etniká slovanského a nemeckého pôvodu, ktoré sa podieľali na stavbe hradu Muráň. Valasi tam prišli počas vĺn valaskej kolonizácie niekedy v 14. až 17. storočí. Majú pôvod na území dnešného Rumunska. Ich jadro tvorili talianski pastieri, ku ktorým sa na severných brehoch Jadranu pridružili aj panónski Románi. Živili sa najmä salašníctvom a chovom dobytka.
"Historky a príbehy v knihe sú inšpirované životom v Šumiaci, kde Mikuláš Gigac prežil celý život. Vďaka tejto knihe sa na tradície a život našich predkov nezabudne. Je to skvelá príležitosť, ako odprezentovať náš región a poukázať na zaujímavé tradície bačovstva, ktoré túto oblasť po mnohé roky charakterizovali," konštatovala Petra Ridzoňová Hlásniková, riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Horehronie.
Mikuláš Gigac sa venuje bačovskej tematike desaťročia, zbiera piesne, príbehy, ľudové múdrosti a unikátne zvonce a spiežovce. Jeho múzeum v súčasnosti obsahuje viac než 2000 ovčích, kravských, konských zvoncov a spiežovcov zo Slovenska i sveta.
