Keď sa dieťa narodí

O histórií pri narodení dieťaťa sa dozviete v článku – z výskumu pána Mgr. Pavla Markecha etnológa Kysuckého múzea v Čadci. A aké zvyky – tradície a piesne boli pri narodení dieťaťa v trenčianskom kraji vám priblíži Folklórna skupina Dolina z Omšenia, ktorá sa nám predstaví v programe o 13. 30 hod. na pódiu pri objekte Krčma z Korne. Na podujatie Vás srdečne pozýva Kysucké múzeum v Čadci a jeho zriaďovateľ Žilinský samosprávny kraj.

(História : Mgr. Pavol Markech- etnológ Kysuckého múzea v Čadc

Narodenie dieťaťa na Kysuciach  - tehotenstvo

Príchod nového života do rodiny, bol vždy radostnou a očakávanou udalosťou. Narodenie potomstva, bolo v rodine sprevádzané podľa tradície mnohými obyčajmi, úkonmi a zaužívanými rodinnými obradmi, ktoré mali dieťatku zabezpečiť zdravie a dobrý život. Príchod detí na svet bol dôležitý aj z hľadiska začlenenia do rodiny a neskôr i práce na hospodárstve.

Narodenie prvého chlapca, bolo v starých vyspelých kultúrach základným princípom fungovania a zachovania rodiny a ochrany ženského potomstva. V patriarchálnych rodinách bolo preto narodenie prvého chlapca významnou udalosťou.

Čas spojený s očakávaním narodenia dieťaťa bol v minulosti spätý s množstvom ochranných úkonov, ktoré mali matku a nenarodené dieťaťa ochrániť pred negatívnymi silami. Svet našich predkov ovplyvňovala viera v magické praktiky vplývajúce na fyzickú silu, ochranu pred zlými duchmi a osobami, či dokonca aj na pohlavie dieťaťa. Tehotná žena bola voči rodine i lokálnemu spoločenstvu v špecifickom postavení spojenom s výhodami i obmedzeniami. Všetko začínalo už počas sobáša. Narodenie prvého chlapčeka malo napríklad ovplyvniť položenie malého chlapčeka na kolená nevesty pri obradnom akte čepčenia. Zdravie dieťaťa a dobrý pôrod mal ovplyvniť kontakt so zdravými ľuďmi. Pred pôrodom sa preto tiež mala žena za mesačnej noci umývať po tri dni studenou vodou z potoka. Takýchto úkonov je v našej tradícii nespočetne mnoho.

Povery, mágia a zákazy boli takisto neodmysliteľnou súčasťou tehotenstva a narodenia dieťaťa. Spájali sa s chorými ľuďmi, žobrákmi, vplyvmi prírody a pôsobením nadprirodzených síl. Viera v prenos ich negatívnych vlastností a obyčajové úkony na ich predchádzanie boli bežnou súčasťou života v ľudovom prostredí. Rozprávať sa s tulákmi bolo zakázané, aby dieťa nepostihol rovnaký osud. Rovnako absolútny dôraz sa týkal zamedzeniu kontaktu s mrzákmi a chorými ľuďmi z totožných dôvodov. Predstavy o vplyve prírodných síl, zvierat a magických bytostí mali v poverových predstavách ešte väčšiu gradáciu s príchodom tmy. Preto tehotná žena nesmela za žiadnych okolností napríklad vidieť západ slnka, ani vychádzať von po zotmení, pozerať sa do ohňa... Vtedy nastával čas moci negatívnych síl. Podľa ľudových predstáv, strigy priam číhali aby svojimi čarami získali moc nad nenarodeným dieťaťom. Pohybovať sa preto v tom čase na krížnych cestách, bolo pre tehotnú ženu a jej nenarodené dieťa tabu.

Tehotenstvo sa však považovalo za prirodzený stav a žena väčšinu robôt okolo hospodárstva v minulosti vykonávala až do vysokého štádia tehotenstva. Aj tu platil tradičný úzus, že práca žene uľahčí pôrod. Nezvyčajné nebolo, ak ráno odchádzala pracovať na pole a naspäť sa vracala už s dieťaťom v plachte. Ak rodila doma, na uľahčenie pôrodu sa v dome rozviazali všetky uzly, odomkli všetky zámky, rodičke rozplietli vlasy atď. Rozviazanie malo zabezpečiť bezproblémový a rýchly pôrod.

Narodenie a prvý kúpeľ

Pôrod doma nebol výnimkou ešte pred polovicou 20. storočia. Prebiehal za asistencie starších žien. Hlavné slovo mala pôrodná baba - babicuľa. Žena, ktorá bola v dedine väčšinou aj ľudovou liečiteľkou. Lekár, ak to vôbec dovolil čas a peniaze, sa volal len k ťažkým pôrodom. Nebolo nezvyklé, ak ženy mali ešte v 19. storočí okolo 10 detí. S tým však súvisela aj vysoká úmrtnosť v tom období. Po zdarnom pôrode sa vykonali veľmi starobylé tradičné praktiky. Dieťa položili na kožušinu pod stôl - symbol rodiny a rodového kultu predkov. Gazda ho následne pozdvihol a symbolicky prijal do rodiny. Nasledoval obradný prvý kúpeľ, do ktorého sa podľa tradície pridávali rôzne predmety symbolizujúce zdravie, bohatstvo a silu - byliny, mince a železné predmety.

Šestonedelie a kútna plachta

Obradné priestorové oddelenie matky s dieťaťom počas šestonedelia malo v ľudovej tradícii nielen magický, ale aj praktický význam. V magickom zmysle na ňu mohli pôsobiť zlé čary. V tomto čase bola považovaná za nečistú a preto mala s dieťaťom posteľ v rohu izby, zastretú kútnou plachtou - kútnicou. Tá ju izolovala od pôsobenia negatívnych síl, ktoré mohli podľa povier oslabovať matku i dieťa. Z čisto praktického hľadiska išlo o oddelenie rodičky s dieťaťom od ostatných obyvateľov domu, ktoré ju chránilo nielen pred chorobami, ale zároveň oddeľovalo od všeobecného diania v chalupe a zabezpečovalo jej relatívny pokoj. Ochrannú funkciu matky a dieťaťa zároveň zvyšovali ľudové ochranné predmety. Na kútnicu vešali na Kysuciach napríklad - cesnak, ochranné zeliny, klince... Tieto tradičné symboly dopĺňali ochranu, ktorú poskytoval ruženec a modlitebná knižka schovaná pod vankúšom.

Praktickým hygienickým dôvodom bol aj obmedzený vstup za kútnu plachtu. O rodičku s dieťaťom sa za kútnou plachtou starala v prevažnej miere len babica a krstná matka, ktoré žene s dieťaťom prinášali jedlo a pomáhali s dieťaťom. Pozostatky starobylých magických predstáv zmiešaných s praktickým motívom sa viažu aj s minimom možností opustenia ochranného priestoru za kútnou plachtou. Dialo sa tak len vo mimoriadnych prípadoch, pretože ľudová viera v moc bosoriek a stríg, ktoré číhali na chvíľu kedy ostane dieťa nechránené, bola veľmi silná. Verilo sa, že môžu dieťaťu uškodiť či dokonca ho vymeniť za iné. Samotná šestonedieľka sa mimo ochranného priestoru mohla pohybovať len ak mala pri sebe ruženec, ochranné predmety alebo magické rastliny. To všetko a ešte omnoho viac je dnes už len spomienkou na život rodiny a tradície našich predkov, ktoré uchovávame ako vzácne dedičstvo prezentované v knihách, na výstavách či podujatiach organizovaných v Skanzene Vychylovka – Nová Bystrica.