Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ján Lunter. Foto: TASR - Branislav Račko
Samosprávy môžu kvôli návrhu o zvýšení nezdaniteľnej časti základu dane prísť o 150 miliónov eur ročne z rozpočtu. Župan BSK Ján Lunter pripravil výzvu pre poslancov parlamentu, aby zákon neprijali, pod ktorú sa za deň podpísalo vyše 20 predstaviteľov samospráv v kraji.
Poslanci strany Most-Híd predložili do NR SR zákon, ktorý zvyšuje nezdaniteľný základ dane z príjmov fyzických osôb. Poslanci tento návrh posunuli do druhého čítania.
Tento zákon je naozaj malou záplatou pre nízkopríjmové skupiny ľudí. Podľa prepočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zmena zákona by pre najchudobnejšie rodiny znamenala vyšší mesačný príjem o 1,7 až 3,8 eura. Pre hospodárenie samospráv a vyšších územných celkov je to ale obrovský zásah do hospodárenia. Tieto prijatím zákona ročne prídu o približne 150 miliónov eur.
Reálne takáto úprava spôsobí, že ľudia síce dostanú doslova pár eur navyše, ale nutne sa to prejaví na hospodárení a rozsahu služieb, ktoré občanom poskytujú kraje a samosprávy.
Predkladaný návrh pritom neobsahuje informáciu o finančných dôsledkoch na rozpočet verejnej správy tak, ako to vyžaduje zákon o rozpočtových pravidlách č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Dopady návrhu na hospodárenie samospráv by boli aj podľa kvantifikácie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zásadné a ďalekosiahle. Pre Banskobystrický samosprávny kraj by to iba v budúcom roku znamenalo výpadok plánovaných príjmov vo výške 6,2 milióna eur. Za toľko peňazí by BBSK dokázal zrekonštruovať viac ako 70 kilometrov ciest. Takmer polovica z vyše 2440 km ciest II. a III. triedy v správe BBSK je v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave
„Návrh sa týka samospráv a samosprávy musí byť počuť, musia byť zapojené do dialógu o takomto zásahu. Oslovil som kolegov starostov z Banskobystrického kraja a spoločne s ostatnými županmi chceme osloviť starostov a primátorov z celého Slovenska, aby podporili našu výzvu za stiahnutie tohto zákona. Vláda aj poslanci musia vidieť, že takýto zákon je v príkrom rozpore so záujmami miest, obcí a krajov a hlavne v príkrom rozpore so záujmami a potrebami všetkých ľudí na Slovensku. Krajom boli napríklad zverené cesty II. a III. triedy s obrovským investičným dlhom a starostlivosť o ne, no finančné prostriedky na ich opravu dodnes všetky kraja musia pýtať od štátu, lebo rozpočty krajov na tieto opravy nestačia, ” povedal predseda BBSK Ján Lunter.
Župan Ján Lunter vyzýva všetkých primátorov, starostov a predstaviteľov samospráv, aby sa podpisom pridali k výzve poslancom parlamentu, aby neschválili takýto zákon. Len za prvý deň výzvu podpísalo vyše 20 starostov z Banskobystrického kraja, ktorí túto výzvu vítajú.
Všetky obce, mestá a aj kraje trápi obrovský investičný dlh na infraštruktúre okrem ciest, v školstve, v nemocniciach či obecnom majetku. Ďalším veľkým problémom sú neustále rastúce náklady na sociálne služby, ktoré sú už dnes nedostatočné a nároky budú v ďalších rokoch prudko rásť.
Výzva poslancom a poslankyniam NR SR na prehodnotenie návrhu na zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane
Vážené poslankyne, vážení poslanci NR SR,
ako predstavitelia samospráv Banskobystrického samosprávneho kraja sa na vás obraciame so zdvorilou, ale naliehavou výzvou, aby ste prehodnotili svoj návrh na zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane a pozastavili o ňom rokovanie, prinajmenšom do zváženia a riadneho prerokovania nasledujúcich faktov s dotknutými samosprávami všetkých stupňov.
V prvom rade sa nestotožňujeme so spôsobom, akým váš návrh predkladáte, a v tejto kritike sa stotožňujeme so stanoviskom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť: „Predložený návrh zákona neobsahuje informáciu o finančných dôsledkoch na rozpočet verejnej správy tak, ako to vyžaduje zákon o rozpočtových pravidlách č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vníma takýto postup negatívne, najmä vzhľadom na významne negatívny vplyv navrhovaného opatrenia na rozpočet verejnej správy a dlhodobú udržateľnosť verejných financií.“
Zároveň považujeme za absolútne neprijateľné, ak sa návrhy s takýmto zásadným dopadom na rozpočty samospráv predkladajú bez akejkoľvek verejnej a odbornej diskusie. Zodpovedné samosprávy svoje hospodárenie plánujú roky dopredu, no takéto návrhy zákonov od zodpovednosti odrádzajú a znemožňujú plánovanie čo i len strednodobých investičných akcií. Apelujeme na vzájomný rešpekt, ktorý by sme mali na jednotlivých úrovniach správy vecí verejných voči sebe prejavovať.
Dopady vášho návrhu na hospodárenie samospráv by boli aj podľa kvantifikácie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zásadné a ďalekosiahle: „Navrhované opatrenie by ovplyvnilo verejné financie cez pokles výnosu dane z príjmov fyzických osôb o 149 mil. eur.“ Pre Banskobystrický samosprávny kraj by to iba v budúcom roku znamenalo výpadok plánovaných príjmov vo výške 6,2 milióna EUR. Za toľko peňazí by BBSK dokázal zrekonštruovať viac ako 70 km ciest. Takmer polovica z vyše 2440 km ciest II. a III. triedy v správe BBSK je v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave. Aj napriek rekordným sumám vyčleneným z vlastných zdrojov a snahe o maximálne čerpanie prostriedkov z IROP nedokážeme tento dlhodobý investičný a technologický dlh v infraštruktúre odstrániť, ak nám budete k objektívnym problémom a zdedeným investičným dlhom uberať z financií aj takýmto “systémovým” spôsobom.
Okrem samosprávneho kraja dopadne toto opatrenie na stovky obcí, čo bude znamenať menej dostupné verejné služby v škôlkach, školách či sociálnych zariadeniach, a rovnako menej investícií do dopravnej alebo športovej infraštruktúry.
Chceme tiež upozorniť, že Slovenská republika sa v priebehu niekoľkých rokov zaradí medzi najrýchlejšie starnúce krajiny Európskej únie a Banskobystrický samosprávny kraj patrí už teraz medzi najrýchlejšie starnúce regióny na Slovensku. Pritom už dnes chýbajú kapacity v domovoch seniorov, v roku 2014 bolo na čakacích listinách na celom Slovensku viac ako 1700 seniorov, v roku 2017 už vyše 5500 a toto číslo neustále rastie. Samotný Banskobystrický kraj evidoval v roku 2018 až 1724 čakateľov na umiestnenie v zariadeniach pre seniorov. Zriadiť a prevádzkovať zariadenia, ktoré seniorom dokážu poskytnúť pomoc a opateru, je v kompetencii obcí. Ak im poslanci NR SR budú bez diskusie a kompenzácie ukrajovať z rozpočtov, naša spoločnosť sa o seniorov nedokáže slušne postarať. Zákonodarca nám zveril kompetencie a úlohy, a teraz nám berie zdroje. Takéto konanie ohrozuje našu schopnosť plánovať a realizovať potrebné investície a vyrovnať sa s touto generačnou výzvou.
Na druhej strane sú prínosy vášho návrhu pre jednotlivcov, ako aj ekonomiku ako celok len minimálne: „Navrhované opatrenie by viedlo ku zvýšeniu disponibilných príjmov rodín priemerne o 0,4 %. Rodiny by si polepšili v priemere o 3,8 eur mesačne.“ „Opatrenie zvyšujúce úroveň NČZD by eliminovalo predpokladaný vplyv tichého zdanenia v roku 2020, pokračovanie tichého zdaňovania do budúcna by však neodstránilo. Navrhované zvýšenie NČZD nepostačuje na to, aby sa “oživila“ zamestnanecká prémia, ktorej vplyv vyprchal v roku 2015, keď výška NČZD klesla pod úroveň základu dane počítaného z minimálnej mzdy. Dá sa očakávať iba malý vplyv opatrenia na ponuku a dopyt po práci.“
Považujeme za zjavné, že ďalekosiahle negatívne dopady vášho návrhu vysoko prevyšujú jeho prínosy. Ako zástupcovia samospráv Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorí si uvedomujú zodpovednosť, akú nesieme, vás preto vyzývame, aby ste tento svoj návrh neschvaľovali bez riadneho legislatívneho procesu a bez celospoločenskej a odbornej diskusie o jeho dopadoch.
S úctou,
predstavitelia samospráv Banskobystrického samosprávneho kraja
