Zadržiavanie dažďovej vody má environmentálne i ekonomické benefity, návratnosť do takýchto systémov je však pre väčšinu domácností príliš dlhá. Upozorňuje na to Inštitút environmentálnej politiky pri Ministerstve životného prostredia SR, ktorý hovorí o štátnej podpore takýchto investícií.
"Zvýšené zachytávanie vody v prostredí môže šetriť vzácne zdroje pitnej vody využívaním dažďovej vody na činnosti, kde nie je potrebná najvyššia kvalita. Ak sa napríklad zrážková voda využije na poliatie záhrady, zostane v pôvodnom prostredí a dostane sa do pôdy. Postupným odparovaním potom ochladzuje okolie a časť z nej sa vráti do spodných vôd," vysvetľujú autori komentára IEP Veronika Antalová a Marek Engeľ.
Ako výhodu využívania dažďovej vody na pranie alebo splachovanie inštitút uvádza jej mäkkosť, vďaka čomu je šetrnejšia voči zariadeniam v domácnosti. Pre svoje chemické zloženie je tiež vhodnejšia na polievanie rastlín.
Analytici odhadujú návratnosť investícií do zariadenia na zadržiavanie vody na 13 až 30 rokov. Závisí pritom podľa nich od množstva zrážok v lokalite, ale aj technického riešenia. Investičnými položkami sú samotná nádrž, stavebné práce, čerpadlo, filtrácia, prípadný trojcestný ventil, zberače a rozvody.
Ako príklad dobrej praxe IEP uvádza Českú republiku. Domácnostiam zo suchých oblastí tam preplatia až 50 percent oprávnených nákladov na výstavbu systému na polievanie záhrady. V prípade kombinovaného využitia aj na splachovanie a pranie môžu byť žiadatelia aj z obcí mimo suchej zóny.
