Ilustračná snímka.
Zmenu legislatívy si vyžiadalo uplatňovanie vodného zákona v praxi Slovenskou inšpekciou životného prostredia a okresnými úradmi.
Zákaz plavidiel so spaľovacím motorom v najprísnejších ochranných pásmach vodárenských zdrojov, jasnejší postup pri posudzovaní vodných elektrární a prísnejšie pravidlá pri nakladaní s odpadovými vodami. Vláda schválila legislatívu (8. 11.), ktorá zvýši a zefektívni ochranu vody a vodných zdrojov na Slovensku.
„Zrejme nikoho netreba presviedčať, že ochrana vody je pre každú krajinu tá najpodstatnejšia záležitosť. A naša novela výrazne zvyšuje a zefektívňuje ochranu toho najcennejšieho čo máme,“ vyhlásil minister životného prostredia László Sólymos.
Schválená novela vodného zákona a zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách vychádza z doterajších skúseností pri uplatňovaní legislatívy na ochranu vody. Dotýka sa tak hneď viacerých oblastí. Zmeny sa napríklad dotknú plavidiel so spaľovacím motorom. Tie budú mať zakázanú plavbu, kotvenie či státie v najprísnejšom I. a II. stupni ochranných pásiem vodárenských zdrojov. V III. stupni ochranných pásiem vodárenských zdrojov sa zakazuje plavba s dvojtaktnými motormi, ktoré majú napríklad vodné skútre.
Novela vodného zákona sa zaoberá aj posudzovaním stavieb spojených s vodným tokom. Najmä protipovodňových opatrení, vodných elektrární, prístavov či mostov. Stavby totiž môžu spôsobiť zhoršenie stavu útvaru podzemnej aj povrchovej vody. Celý postup posudzovania bude podliehať režimu správneho poriadku. V praxi to prinesie jasnejšie pravidlá pri posudzovaní diel. Okrem posudzovania vplyvov na životné prostredie bude samostatné konanie za spoluúčasti Výskumného ústavu vodného hospodárstva a verejnosti.
Schválená legislatíva zavádza aj účinnejšie kontroly v oblasti odpadových vôd. Ich zneškodňovanie bude pod väčším drobnohľadom. Pretože v praxi sa ukázalo, že práve nedôsledné plnenie povinností spojených s prevádzkovaním žúmp neraz predstavuje riziko pre životné prostredie a ochranu vody. Vo viacerých prípadoch odpadové vody zo žumpy presakovali do okolitého prostredia, v krajných prípadoch končili v potokoch či riekach. Vlastníci nehnuteľností so žumpami i dnes musia zabezpečovať ich zneškodňovanie odvozom do čistiarne odpadových vôd, no po novom budú musieť na požiadanie obce alebo príslušného okresného úradu predložiť doklad o zneškodnení.
Súčasťou schváleného materiálu je aj povinnosť pre vlastníka stavby alebo pozemku, ktorý odvádza odpadové vody do žumpy, pripojiť sa na verejnú kanalizáciu, ak si to nevyžaduje neprimerane vysoké náklady, do 31. decembra 2021.