Ilustračná snímka.
Zlepšíme parkovanie, vynovíme infraštruktúru, postavíme nové športoviská, zabezpečíme viac miesta v škôlkach či školách, vysadíme viac zelene. Toto a veľa iného počúvajú posledné obdobie občania miest a obcí z úst kandidátov a kandidátok.
Komunálne voľby sú za rohom. Každá samospráva má svoje priority. Inak sa na témy volieb pozerajú ľudia v malej obci a inak vo veľkom meste. Spoločné však majú to, že čakajú výsledok riešenia problémov, ktoré ich trápia.
Každé voľby so sebou prinášajú aj témy, ktorými sa snažia kandidáti a kandidátky zaujať svojich voličov. Väčšina z nich sa snaží reflektovať na potreby danej samosprávy a jej občanov. Avšak neraz to končí iba pri plánoch. Často sa stáva, že noví kandidáti a kandidátky nemajú skúsenosť s prácou v samospráve. Ako je to teda v komunálnych voľbách, čo sa snažia občanom ponúknuť a na čo by si mali dávať voliči pozor, aby len tak nenaleteli?
Parkovanie, infraštruktúra či bezpečný život
V komunálnych voľbách platí, že kandidáti sú voličom o čosi bližšie. V obciach a mestách ich často ľudia poznajú osobne. Napriek tomu sa každý z nich snaží zaujať, ako sa dá. Niektorí prinášajú riešenia na základe reálnej skúsenosti z praxe a iní zas také, o ktorých možno viac snívajú. “Z prieskumov vidíme, že obyvateľov najviac trápia problémy, ktoré sú spojené s parkovaním, dopravou, kvalitou cestnej infraštruktúry a chodníkov. Dá sa preto predpokladať, že na tieto témy budú cieliť kandidáti a kandidátky na starostov a primátorov,” povedal Matúš Sloboda, vedecký pracovník Ústavu verejnej politiky FSEV UK.
Každý človek sa ale rozhoduje podľa jemu vlastných priorít a presvedčenia. “V princípe každého zaujíma pokojný a bezpečný život vo svojom meste, ale pohľady na to, ako to má vyzerať v praxi, sa niekedy líšia,” uviedla Daniela Piršelová, hovorkyňa a poradkyňa pre komunikáciu klimatickej krízy Únie miest Slovenska (ÚMS). “Verím tiež, že voliči neuveria nereálnym sľubom, ktoré niektorí kandidáti často dávajú, zjavne bez znalostí podmienok pre prácu v samospráve,” dodala.
Zelené témy sú lákadlom najmä vo väčších mestách
Čoraz viac sa okrem vyššie spomínaných tém dostávajú do popredia aj tzv. zelené témy, ktoré prinášajú návrhy na zlepšenie životného prostredia. Nielen vo svete, ale aj na Slovensku sa intenzívne prejavuje klimatická kríza. “Podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky Slovenská Klíma 2022, ktorý pripravil tím Katedry environmentálnych štúdií Masarykovej Univerzity a Inštitútu 2050, aj v spolupráci so slovenskými organizáciami, je evidentné, že občanov nášho štátu a obyvateľov našich miest veľmi výrazne trápia príčiny a následky klimatickej zmeny, extrémy, ktoré prináša do každodenného života nás všetkých, cítime ich, vidíme ich, prežívame ich všetci už aj na Slovensku,” vysvetlila dôležitosť tejto témy Piršelová. Aj to je dôvodom prečo sa viaceré samosprávy snažia jej vplyvy riešiť na lokálnej úrovni.
Prísľuby väčšieho množstva zelene v mestách a obciach, vybudovania zelených striech či eliminácie tepelných ostrovov, ktoré sú súčasťou takmer každého mesta, budú teda zrejme dominovať aj v týchto voľbách. Kým však prísľub novej zelene je relatívne ľahko realizovateľný a skoro viditeľný, zlepšiť odpadové hospodárstvo v meste či obci je už náročnejšie a vyžaduje si viac času. “Žiaľ, táto téma, hoci je jednoznačne dôležitá, nepatrí medzi hlavné témy volieb,” dodal Sloboda s tým, že viaceré samosprávy si uvedomujú, že je nevyhnutné zefektívniť odpadové hospodárstvo. “Napriek tomu, že téma odpadov je neodmysliteľnou súčasťou života ľudí, nie je zrejme dostatočne vábna na to, aby na nás kričala z bilbordov a propagačných materiálov. Aj zlepšením triedenia vedia samosprávy ušetriť nemalé finančné prostriedky, keďže občan za triedený zber papiera, plastov, skla, kovových obalov a nápojových kartónov neplatí, ich zber a následné zhodnotenie či recykláciu platia výrobcovia prostredníctvom OZV,” povedala Katarína Kretter, riaditeľka oddelenia komunikácie OZV ENVI - PAK, ktorá financuje triedený zber vo väčšine miest a obcí Slovenska.
Samosprávy najbližšie obdobie nečakajú ľahké časy
Po posledných rokoch kríz, počnúc pandémiou, cez utečeneckú a energetickú, si samosprávy museli zvyknúť na to, že s veľkou časťou problémov sa musia vyrovnať vlastnými silami. Podľa ÚMS súčasná situácia ukazuje, že v najbližšom období sa budú samosprávy prioritne venovať riešeniu energetickej krízy a vplyvom inflácie na mestá. “Nestabilita príjmov, ale najmä následky energetickej krízy na výdavky samosprávy, výrazným spôsobom ovplyvnia podmienky samosprávy na zabezpečenie základných služieb pre obyvateľstvo a budú obmedzovať možnosti pre investície v samospráve. Každému predstaviteľovi samosprávy by sa zišli skúsenosti z práce krízového manažéra, lebo samospráva dlhodobo rieši krízové situácie,” vysvetlila Piršelová.
Podobný problém s financiami a budúcim rozvojom vidí aj Sloboda z Ústavu verejnej politiky FSEV UK. “Malé obce míňajú na chod úradu aj polovicu svojich zdrojov a reálne nemajú zdroje na rozvoj. Menšie obce by sa preto mali sústrediť na väčšiu medziobecnú spoluprácu, ktorá by umožnila špecializáciu a kumulovanie zdrojov na zabezpečovanie kvalitnejších služieb,” ozrejmil Sloboda s tým, že ide predovšetkým o oblasti zabezpečovania zdravotnej starostlivosti, sociálnych služieb či odpadového hospodárstva. Väčšie obce a mestá by sa podľa neho mali zamerať predovšetkým na rozvoj služieb, ktoré budú motivovať ľudí presťahovať sa do ich obce a nahlásiť si tam trvalý pobyt. “Práve ten znamená príjem z podielových daní. Ide predovšetkým o služby ako materské školy, rezidenčné parkovanie, verejná doprava a podobne,” dodal Sloboda.
Viac kultúry, krajšie prostredie či zberný dvor
Každý má iné preferencie a iné očakávania od budúcich starostov, primátorov a členov zastupiteľstiev. “Teší ma, že sa za posledné roky Bratislava zazelenala a je tu aj viac miesta pre cyklistov, avšak stále je tu množstvo nevyriešených vecí. Parkovanie napríklad. Niekedy je naozaj umenie vôbec niekde zaparkovať a, žiaľ, nedá sa vždy presadnúť do MHD,” prezradil nám Peter, obyvateľ hlavného mesta. “U nás a myslím si, že aj v okolitých obciach je veľký problém s umiestnením detí do škôlok. Obce sa rozrástli neopísateľnou rýchlosťou, ale na tú infraštruktúru sa akosi zabúda,” posťažovala sa Ľubica z Miloslavova neďaleko Bratislavy. “Privítala by som asi viac kultúry a podujatí - pre deti aj nás dôchodcov. Nejaké nové športoviská, kde by mohli naše vnúčatá tráviť čas aj na čerstvom vzduchu,” povedala dôchodkyňa Anna z Levoče. Okrem toho sa mnohí zhodli na tom, že by v mieste bydliska preferovali opravy chodníkov, ciest, nové pracovné miesta, vynovenie ihrísk pre deti či dobudovanie kanalizácie. Niektorým chýbajú bezpečné priechody pre chodcov, otvorenejšia a prehľadnejšia komunikácia smerom k občanom či zberný dvor.
Komunálne voľby (voľby do orgánov samosprávy obcí), sa budú konať 29. októbra. Po prvý raz budú spojené aj s voľbami do Vyšších územných celkov (VÚC). Slováci si v týchto voľbách zvolia primátorov, starostov a poslancov.
