Budúcnosť dopravy v Bratislavskom kraji je postavená na koľajach

„Podiel individuálnej automobilovej dopravy v kraji je 73 percent, kým verejná osobná a nemotorová doprava tvorí len 27 percent. Keďže Bratislava predstavuje kľúčový dopravný uzol, vytvára sa veľký tlak na existujúcu infraštruktúru vo vzťahu k toku tovarov a služieb nielen pre potreby kraja, ale aj celého Slovenska. Ide teda o problém celoštátneho významu,“ vysvetľuje predseda BSK Juraj Droba.

Doprava je jedným z najvýznamnejších zdrojov znečistenia ovzdušia, nielen vo vzťahu k produkcii emisií, ale aj ako zdroj prašnosti a hlučnosti, pričom viac ako 60 % vyprodukovaných emisií v rámci dopravy pripadá na automobilovú dopravu. Emisie z automobilovej dopravy v Bratislavskom kraji predstavujú takmer 40 % z celkového počtu emisií tvorených automobilovou dopravou v celej SR.

V kraji chýbajú aj obchvaty menších miest a obcí, ktoré by boli napojené na TEN-T koridory. Najfrekventovanejšie úseky ciest II. a III. triedy dosahujú intenzitu častí D1 diaľnice v Žilinskom, Prešovskom a Košickom kraji. Denne tadiaľto prejde až 25 000 áut.

Kapacita najvyťaženejších železničných úsekov v kraji (Bratislava Nové Mesto – Bratislava Hlavná stanica,  Bratislava Hlavná stanica – Kúty a Bratislava  Vajnory – Galanta) je saturovaná na viac ako 86 %. Nízka atraktivita verejnej osobnej dopravy spôsobená najmä chýbajúcou infraštruktúrou a slabým prepojením jednotlivých druhov dopravy. Chýbajú aj mestské cyklotrasy, po ktorých by mohli obyvatelia cestovať bezpečne do práce či do školy.

„Riešením je jednoznačne podpora koľajovej dopravy. Vlaky a električky nestoja v zápchach, sú preto efektívnejšie a cestujúci nemusia hľadať miesto na parkovanie. O  trvalej udržateľnosti nehovoriac. Kľúčovými opatreniami v kraji sú modernizácia a skapacitnenie železničnej a električkovej dopravy vrátane vybudovania prestupných terminálov,“ uviedla Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov BSK.

Bratislavská župa identifikovala v tomto programovacom období tri priority v oblasti koľajovej dopravy:

- Modernizácia a skapacitnenie dopravnej siete v rámci dopravného uzla Bratislava.

- Modernizácia a skapacitnenie železničných tratí číslo 130 v smere na Senec a 131 v smere na Dunajskú Stredu vrátane budovania prestupných terminálov a záchytných parkovísk. V kraji by mali vzniknúť aj malé autobusové stanice.

- Modernizácia a rozširovanie električkovej siete s napojením na železničnú infraštruktúru. Ružinovská električková radiála by sa mala v budúcnosti prepojiť s terminálom Ružinov, odkiaľ jazdia vlaky v smere na Komárno, Petržalku aj na stanice Bratislava - Nové Mesto a na hlavnú stanicu. Dúbravská električková radiála by mala byť predĺžená až k terminálu Bory, odkiaľ vedie trať do Kútov.

Bratislavský kraj nezabúda ani na výstavbu obchvatov okresných miest a obcí s najvyššou intenzitou dopravy. Úplnou prioritou je vybudovanie obchvatu obcí v regióne Malokarpatska, ktorého prvá etapa je už vo výstavbe. Na jeho kompletné dokončenie však budú potrebné prostriedky z eurofondov v objeme desiatok miliónov eur. Veľmi dôležitým opatrením je aj budovanie cyklotrás v rámci obcí a miest, ktoré významne prispejú k zníženiu podielu individuálnej automobilovej dopravy v kraji. Tie by mali byť napojené aj na terminály integrovanej osobnej prepravy.

„Žiadny zo spomínaných veľkých investičných projektov nevieme zrealizovať bez externých zdrojov. Preto sme požiadali Európsku komisiu, aby schválila presun alokácie na projekty v Bratislavskom kraji. Transfery v rámci flexibility sú nevyhnutné pre získanie dostatočnej finančnej alokácie v rámci programového obdobia 2021 – 2027 na vyriešenie kľúčových štrukturálnych problémov kraja. V opačnom prípade hrozí Bratislavskému kraju ako aj susedným krajom kolaps. Podporujeme preto predsedu vlády Eduarda Hegera a podpredsedníčku vlády Veroniku Remišovú vo vyjednávaniach s Európskou komisiou a komisárskou Elisou Ferreire o 10-percentnom transfere a flexibilite pre BSK v novom programovom období,“ uzavrel Juraj Droba.