Ilustračná snímka
Za ekologicky zodpovednú náhradu plastových obalov sa u nás považuje sklo a stopercentné bioplasty, vyvinuté tímom prof. Pavla Alexyho. Prínos obidvoch sa zdá byť neodškriepiteľný.
Sklo možno donekonečna recyklovať bez straty jeho akýchkoľvek chemických, fyzikálnych, hygienických alebo kvalitatívnych zmien. Prednosťou stopercentných bioplastov je, že možno s nimi po použití okrem iného narábať ako s biologickým kompostom a vrátiť ich pôde ako jej prirodzenú súčasť.
O Alexyho bioplastoch, ktorých výroba v Nitre sa postupne rozbehne na budúci rok, informovali Obecné noviny viackrát (naposledy 19. októbra).
Pripomeňme si však, čo v súčasnosti prekáža širšiemu zhodnocovaniu sklenených obalov.
Zálohovanie sklenených fliaš u nás a vo svete
Na Slovensku funguje zálohový systém pre opakovane použiteľné sklenené obaly na nápoje. Ide hlavne o pivové fľaše. Systém je dobrovoľný pre výrobcov a povinný pre predajcov. Výrobca môže sám rozhodnúť, či bude obal zálohovať. V západných štátoch sa uplatňujú schémy s podstatne širším portfóliom zálohovaných obalov. Fíni napríklad zálohujú aj sklenené vínové a liehovinové fľaše.
Skončí éra fliaš zo skla na jedno použitie?
V zelených kontajneroch končí sklo určené na recykláciu. Ide väčšinou o jednorazové sklenené obaly (fľaše), určené na roztavenie pri teplote 1600 °C. Spotrebuje sa pritom množstvo energie a prírodných zdrojov. Tie by bolo možné ušetriť napríklad vtedy, ak by sa fľaše po vyprázdnení znova naplnili a následne, podľa vyjadrení odborníkov, by sa dali opakovane použiť dvadsať až päťdesiatkrát. Zaujímavé pritom je, aký rozdielny prístup vnímania sme si v súčasnosti vypestovali napríklad voči skleneným fľašiam na jednej strane a, povedzme, voči skleneným pohárom na strane druhej. Po spotrebovaní tekutého obsahu fľaše automaticky vyhadzujeme, ale vyhodenie pollitrového pohára po jedinom použití už považujeme za plytvanie!
Opakovane použiteľné fľaše sú šetrnejšie k životnému prostrediu
Špecialistom, ktorí zrátali všetky náklady spojené nielen s energetickou spotrebou, ale aj s prepravou fliaš, ich umývaním, inou formou zbavovania od nečistôt a podobne, vyšlo, že jednorazové fľaše sú tri až päťkrát škodlivejšie pre životné prostredie ako fľaše vratné. To navádza k záveru, že v najbližšej budúcnosti – vzhľadom na čoraz zelenšie parlamenty napríklad v EU – môžeme očakávať návrat k zálohovaniu širšieho spektra sklenených fliaš ako dnes aj u nás. Viacerým odborníkom sa podobný krok zdá dokonca logickejší ako nedávno prijaté rozhodnutie o zálohovaní PET fliaš a plechoviek.