Agenda Smart dokáže potiahnuť vidiek

Otvorene treba povedať, že samo osebe to nie je nič mimoriadne, pretože stále viac rastie tlak na investície s pridanou hodnotou. Spomínaný koncept netreba vnímať ako príležitosť pre mestá, ale ako šancu pre samosprávy.

Hranice možností, nie hranice katastra 

Na nedávnom sneme Združenia miest a obcí Slovenska delegáti dokonca schválili priority, ktoré orientujú modernizáciu miestnej územnej samosprávy aj na Smart cities. Podľa niektorých by si v našich podmienkach zaslúžila ďalší názov, podľa iných je šancou na digitalizáciu a elektronizáciu. Sú aj hlasy hovoriace o tom, že to nie je nič výnimočné, akurát marketingový obal. Viac ako na tieto postoje sa treba sústrediť na samotnú filozofiu. V prvom rade predstavuje určitý rámec, v ktorom sa spájajú inovácie s modernými informačno-komunikačnými technológiami, pričom ich zakomponovanie do verejného priestoru (v mestách a obciach) sprevádzajú investície. Pri tejto agende podľa môjho názoru nie je dôležitá definícia, ale skôr obsah, ktorý priamo súvisí s modernizáciou komunálnej sféry.

Štruktúra samospráv na Slovensku zvýrazňuje jasnú prevahu obcí nad mestami. Kým tých je 140, obcí je 2750. Ak do úvahy zoberieme fakt, že v obciach žije 44 % populácie, pričom v obciach do 3000 obyvateľov žije 38,7 % obyvateľov a 15,6 % z nich je v obciach do 1000 obyvateľov, je zrejmé, že Slovensko je typickou vidieckou krajinou. V týchto faktoch netreba hľadať konflikt na báze „kto z koho“. Práve táto rozmanitosť otvára príležitosť na „Smart“ agendu ako komplexné riešenia pomáhajúce mestám a obciam. Nastupuje jedinečná príležitosť formovať „Smart“ komunity, kde úlohu nezohrávajú hranice katastra, ale hranice možností.

Rámec konkrétnej spolupráce

Na Slovensku chýba adresná podpora úsilia smerujúceho k rozvoju medziobecnej spolupráce. Je pravdou, že samosprávy sa integrovali na báze výkonu prenesených štátnych kompetencií a momentálne na Slovensku pôsobí 234 Spoločných obecných úradov. Počet zmlúv upravujúcich spoluprácu obcí združených v Spoločných obecných úradoch - 3234 - dokazuje, že manažérsky prístup sa osvedčil. Veď zmlúv je viac ako samotných obcí. Teraz sa však treba sústrediť aj na originálne kompetencie a koordináciu aktivít v územnom rozvoji na báze spolupráce viacerých obcí. Teda v rámci medziobecnej spolupráce.

Tento okruh sa ešte rozširuje pohľadom na verejnoprospešné činnosti zabezpečované samosprávami. Z prieskumov Združenia miest a obcí Slovenska vyplýva, že miestna územná samospráva ich vykonáva v rôznych oblastiach a má ich pomerne pevne v rukách. Či už tým, že ich zabezpečujú priamo, alebo prostredníctvom mestských (obecných) podnikov, prípadne spoluprácou so súkromným partnerom na báze spolupráce vyplývajúcej z verejného obstarávania.

Pre konkrétnosť a lepšie pochopenie priestoru vytvoreného zabezpečovaním verejnoprospešných činností treba zdôrazniť, že kosenie verejných priestranstiev zabezpečuje iba 0,7 % samospráv zmluvným partnerom na základe verejného obstarávania. Ostatné to realizujú buď priamo, alebo prostredníctvom komunálnych podnikov. V prípade zimnej údržby ciest, chodníkov a verejných priestranstiev majú samosprávy rovnako výrazne navrch. Iba 11,8 % z nich to zabezpečuje externe, spoluprácou s obchodnou spoločnosťou na základe verejného obstarávania. V prípade správy verejného osvetlenia je situácia nasledovná: takmer 75,5 % miest a obci ho zabezpečuje vo vlastnej réžii a 3 % svojou mestskou firmou. Ostatné to zverili do rúk zmluvných partnerov na základe verejného obstarávania. Až 94 % samospráv vo vlastnej réžii, prípadne vlastným komunálnym podnikom, spravuje cintoríny. Údržba zelene je tiež hlavne v rukách samospráv. Presnejšie iba 1 % miest a obcí realizuje túto správu zmluvným partnerom na základe verejného obstarávania. Rovnaký pomer je zachovaný aj vo vzťahu k správe verejných detských ihrísk, pieskovísk a športovísk. Jediná verejnoprospešná služba, v ktorej je pomer úplne opačný je zber, zvoz a likvidácia odpadov. To zabezpečuje obchodná spoločnosť s majetkovou účasťou mesta/obce len v prostredí 12,2 % samospráv.

Uvedený prehľad otvára priestor na kooperáciu samospráv, integráciu a koordináciu zabezpečovania uvedených činností v rámci medziobecnej spolupráce, napríklad na báze spolupráce so silnými mestskými podnikmi. Táto participácia môže byť úspešná aj vďaka inovatívnym prístupom a investíciám do technológií, ktorými budú jednotlivé verejnoprospešné činnosti zabezpečované na väčšom území, minimálne v prostredí mikroregiónov, kde sa z dôvodu minimálnych vzdialeností medzi obcami nemusia neúmerne zvyšovať prevádzkové náklady a, samozrejme, s každou investíciou sa spája šetrenie výdavkov v rámci efektívneho manažmentu.

Agenda „Smart“ je preto aj o verejnoprospešných činnostiach. Tam treba vidieť ich kľúčové miesto. Keďže „Smart“ je ťažké uchopiť poučkami, môžeme si pomôcť príkladmi, ktoré reflektujú na čísla z uvedených prieskumov Združenia miest a obcí Slovenska. Tie odrážajú skutočnosť, že samosprávy, bez ohľadu na svoju veľkosť a ekonomickú silu majú v rukách verejnoprospešné činnosti. Cez ne sa dajú inteligentné riešenia najlepšie uchopiť pre prax a ďalší rozvoj. Investície do verejného osvetlenia mimoriadne využívali samosprávy v ostatnom období, prevažne z eurofondov v rámci minulého programového obdobia. Investovali do šetrenia, do technológií, ktoré znižujú spotrebu elektriny a reagujú na intenzitu svetla. Tieto stĺpy zároveň môžu slúžiť ako informačné a navigačné tabule, mapy, elektronické cestovné poriadky pre verejnú hromadnú dopravu, ale aj pre inteligentné semafory regulujúce zelenú vlnu aj poskytujúce informácie o kapacitách verejných parkovísk. Príkladmi môžeme pokračovať v iných oblastiach. To je však druhoradé. Prioritné je ukázať voľný priestor, ktorý sa dá obsadiť ďalšími riešeniami. Napríklad aj tým, že samosprávy si k sebe budú hľadať cesty k spolupráci pri zabezpečovaní verejnoprospešných činnosti, čim rozšíria medziobecnú spoluprácu. 

Skôr príležitosť ako módny hit 

„Smart“ by sme nemali vnímať ako momentálnu vychytávku, módny hit, či trend, po ktorom prídu ďalšie. Má presah na mestá aj obce. Táto agenda bude reálna vtedy, keď deklarácie budú sprevádzať investície a namiesto hraníc mesta bude zasahovať do širšieho územia. Preto ju treba vidieť ako nástroj regionálneho rozvoja a impulz pre podporu lokálnej hospodárskej politiky. Keďže priamo súvisí s potrebou modernizácie miestnej územnej samosprávy, zahŕňa v sebe hneď niekoľko priorít schválených nedávnym snemom ZMOS. Či už ambíciu „podporovať v rámci mestského rozvoja koncepciu „Smart cities“, poskytovať potrebnú súčinnosť členským mestám pri presadzovaní inteligentných riešení a v spolupráci s príslušnými ministerstvami presadzovať finančné nástroje podporujúce takéto projekty“, ale aj priority týkajúce sa „podpory procesov modernizácie miestnej územnej samosprávy s prihliadnutím na jej potenciál a potreby“. Okrem toho má presah aj k ďalším prioritám, či už vo vzťahu k presadzovaniu aktívnych opatrení na podporu zamestnávania, posilňovaniu finančnej stability miest a obcí, ale aj k podpore vytvárania optimálnych podmienok triedenia a zberu všetkých zložiek komunálneho odpadu.

Koncept „Smart“ vo svojej podstate nemá hranice. Musí pružne reagovať na technologické možnosti, inovatívne riešenia, efektivitu riadenia a investície do rastu a rozvoja. Nebolo by správne to interpretovať ako „mestskú“ tému, lebo ponúka východiská pre celú miestnu územnú samosprávu vrátane obcí. Skôr ako „Smart city“, treba vykročiť cestou budovania „Smart communities“, teda inteligentných komunít, čo do nášho komunálneho administratívneho prostredia prinesie požadovanú pridanú hodnotu.

Opatrnosť a cieľavedomosť

Každý úspech závisí od jasnej predstavy a vytrvalosti. Nemožno ho oklieštiť na náhodu, lebo úspech sa neprihodí, ale treba sa k nemu dopracovať. Okrem toho, peniaze nie sú zárukou úspechu, keďže nesprávne nastavený systém je v úvode finančne krytý, ale negarantuje udržateľnosť.

Možno teraz, viac ako v minulosti, máme možnosť inšpirovať sa riešeniami zo zahraničia. Z nich pramenia skúsenosti aj varovania, nadšenie i riziká. Naša samospráva postupne získava dostatok informácií z praxe, čo ju v prvej fáze znalostne dobre posilňuje. Netreba zabúdať na ďalšie chyby, ktoré nás niekedy sprevádzajú hlavne v súvislosti s vnímaním strategických dokumentov a plánovaním ako formálnymi nástrojmi regulácie územia. Ďalším problémom sú slabé presahy medzi rozpočtom a prioritami Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Ani veľa priorít negarantuje úspech. Treba konať a myslieť v jednom, hlavne, bez ohľadu na volebné obdobie. Jednoducho, aj v samospráve sú oblasti, pri ktorých netreba rozhodnutia vymedziť len dĺžkou volebného obdobia.

V tejto súvislosti sa tiež otvárajú ďalšie oblasti, kde samospráva stále čaká na rozhodnutia vlády. Mám na mysli jasnú podporu malého a stredného podnikania, s čím súvisí aj podpora práve takýchto podnikov zriadených mestami a obcami. Za 5 rokov budú eurofondy, tak ako ich poznáme, patriť minulosti. Preto sa treba začať obzerať po iných možnostiach, ktoré vidím vo verejno-súkromných partnerstvách. PPP projekty sa z tohto pohľadu ponúkajú ako „alternatívne“ finančné impulzy pre podporu „Smart“ riešení a ich správne nastavenie so sebou nenesie riziko súčasných eurofondových korekcií.

Obecné noviny č. 21-22/2017 na str. 11

Od „Smart“ k pridanej hodnote

„Smart“ je aj o budovaní municipálnej značky, čo v období rastúcich nárokov a očakávaní zo strany obyvateľov zohráva dôležitú úlohu z hľadiska priamych konkurenčných výhod. Môžeme očakávať, že tento prístup pomôže aj pri upevňovaní lokálpatriotizmu a pri ďalšej agende. A to pri rozvoji spoločenskej zodpovednosti, ktorej sa desaťročia takmer nikto nevenuje. „Smart“ nepatrí len mestám. Dokáže potiahnuť aj vidiek. Na to, aby bol súčasťou modernizácie miestnej územnej samosprávy, musí reflektovať na jej súčasnú štruktúru a podporu medziobecnej spolupráce na báze verejnoprospešných činností a trendov súvisiacich so zdieľanou ekonomikou. Zároveň na eGovernment, keď by návšteva úradov mala nasledovať až ako posledná možnosť, a to v nevyhnutnom minimálnom rozsahu. V zahraničí by sme sa mali inšpirovať, z negatívnych príkladov sa poučiť a doma aktívne spolupracovať. Tak, aby sme názvu dali obsah a vízii nástroje.