Na dvere klope sviatok zosnulých, počas ktorého sa rovnako ako každý rok chystáme zaplaviť cintoríny tonami sviečok, kahancov, umelých kvetov, plastových kvetináčov a ďalším materiálom.
Potom si v kontexte s cintorínom obyčajne počkáme až do najbližších jarných mesiacov, kedy odpad z hrobov vyhodíme, aby sme po ďalších mesiacoch Dušičiek zase dočkali, a tak dokola. Pravdou však je, že v posledných rokoch mnohé obce na cintoríny umiestňujú kontajnery na separovaný zber. Aj keď nie všetky, aj keď nie rovnaký sortiment zberných nádob.
Môžu vystačiť tri druhy kontajnerov?
Podľa doterajších zverejnených skúseností do veľkoplošných kontajnerov, prípadne menších hnedých patria zelené časti z vencov a kytíc, ďalej živé kvety, vytrhaná burina z očistených nezakrytých hrobov so zeleným rastlinstvom, lístie či menšie konáre a podobne. Osudom tejto prírodnej zmesi je poslúžiť ako kompost.
Obsah ďalších kontajnerov (obyčajne zelených) je určený pre odpad zo skla – fliaš, pohárov, sklenených svietnikov bez vrchnákov z umelej hmoty či kovu atď. Tento druh odpadu by mal byť recyklovaný.
Zvyšku, ku ktorému patria nerecyklovateľné umelé kvety, stužky, drôty z vencov či kytíc, kahance a podobne by mal byť určený tretí typ kontajnerov. Osudom ich obsahu sa má stať v lepšom prípade spaľovňa, v horšom skládka.
Problémom na tomto princípe organizovaného systému býva, že často pri každom z veľkoplošných kontajnerov nestoja aj dva ďalšie, a tak odnesené z hrobov často končí s biologickým odpadom práve vo veľkoobjemovom kontajneri. Ale aj keď sú všetky kontajnery pospolu, ľudia z ľahostajnosti neraz uprednostnia najväčší. Následne závisí na rozhodnutí cintorína (samosprávy obce), či takýto odpad dá dotriediť, čo si však vyžiada náklady navyše.
Alebo so zmesou neurobí nič a tá skončí ako zmiešaný odpad na skládke (v spaľovni).
Slovensko – národ kultu mŕtvych?
Od svojich zahraničných príbuzných som si neraz vypočul, že Slovensko patrí medzi štáty s výrazným uctievaním kultu mŕtvych. Aspoň tak im to pripadalo pri pohľade na záľahy prinášaných „pozorností zosnulým“ v období Dušičiek. Na druhej strane však vyzdvihovali, že najmä v prvé dni a noci sa oči návštevníkov doslova pasú na obrazoch z cintorínov.
Kvôli pestrosti pripomeniem zdôvodnenie viacerých slovenských známych, ktorí si pochvaľovali (vychvaľovali sa) ako múdro postupovali, keď investovali do stavieb takmer nepriedušne uzatvorených hrobov, o ktoré sa netreba veľmi starať. „Mramor stačí koncom októbra pretrieť handričkou a máš po celý rok pokoj,“ vysvetľovali prednosti nesadenia trávy, živých kvetov alebo iného rastlinstva na hroboch. Možno práve tento bežný akt z kategórie zvyšovania pohodlia vysvetľuje, prečo raz za dvanásť mesiacov (vykúpenie zlého svedomia kvôli nevšímavosti počas roka?) prinášame v čase Dušičiek k hrobom toľko „vecí“. Bez ohľadu na to, že o niekoľko mesiacov sa všetko (možno okrem zopár deprimujúcich osamelých umelých kvetov) zmení v odpad a pozostalým zostane perspektíva niekoľkých mesiacov „pokoja“ na nadýchnutie sa pred budúcoročnými Dušičkami.
Jeden múdry priateľ svojho času utrúsil: „Ako žijeme, tak sa formujeme, tak umierame, tak na nás spomínajú deti, tak na ne budú spomínať ich deti...“
Ako na ťažko rozložiteľný odpad?
Ostaňme však v realite, alebo pri odpovediach, čo so vzniknutým odpadom. Aspoň tých základných, zodpovedateľných, keď sa chceme postaviť k sviatku zosnulých poctivo, ekologicky, teda pokúsime sa odignorovať súťaž so susedmi pri demonštrácii lásky k blízkym, k prezentácii typu kto bohatšie a pestrejšie obloží „svoje“ pomníky či nakopí viac kahancov. Načrtnime si zopár základných predsavzatí, s ktorými možno začať, aby sme pamiatku zosnulých prestali degradovať len na konzum.
Takže:
- Nekupujme umelé svietniky, skúsme využiť už použité, prípadne ak sa nedá inak, uprednostnime sklenené s kovovým uzáverom. Pokúsme sa premyslieť si, či by našich milovaných väčšmi nepotešilo, keby sme im priniesli hoci vlastnoručne vyzdobené svietniky zo zaváraninových pohárov a ako dekorácie využívali to, čo ponúka príroda – čečinu, živé chryzantémy, šišky, šípky, gaštany, žalude atď.
- Uprednostnime chryzantémy v hlinenom črepníku.
- Ak už nemáme možnosť vyrobiť si sviečky z prírodného zdroja (napr. zo včelieho vosku), a je jasné, že parafín škodí prírode, čo nám bráni, aby sme skúsili presvedčiť živých zúčastnených príbuzných okolo seba, že jedna parafínová sviečka za všetkých členov rodiny stačí a na budúci rok by sme sa napríklad mohli pokúsiť o prijateľnú alternatívu aj za ňu?
