Minister obrany SR Peter Gajdoš (na snímke vľavo dole) sa 19. januára 2020 zúčastnil na pietnej spomienke pri príležitosti 14. výročia leteckej tragédie AN-24 v maďarskej obci Hejce. Snímka z pietneho miesta na vrchu Borsó, miesta havárie lietadla. FOTO TASR – František Iván.
Pamiatku 42 obetí havárie slovenského vojenského lietadla si v nedeľu na kopci Borsó a v maďarskej obci Hejce uctili ministri obrany Slovenska a Maďarska Peter Gajdoš (SNS) a Tibor Benkő. Pred 14 rokmi tam došlo k tragédii, pri ktorej havarovalo lietadlo AN-24.
„S mnohými som sa ako bývalý profesionálny vojak poznal osobne a bola to skutočne najväčšia tragédia, ktorá pohla celým Slovensko. Samozrejme, minulosť už nenavrátime, akokoľvek by sme to chceli. V každom prípade nám v súčasnosti zostáva to jediné reálne - prísľub, že na nich nikdy nezabudneme. A ja vravím, že ani nesmieme,“ povedal Gajdoš.
Pripomenul, že po každej nehode či katastrofálnom incidente sa robia analýzy, na základe ktorých sa prijímajú opatrenia, aby sa predišlo podobným udalostiam.
Gajdoš tiež povedal, že sa niekoľkokrát stretol aj s príbuznými obetí. Tí sa domáhali obnovenia vyšetrovania. Tvrdia, že príčinou havárie bolo zlyhanie techniky a nie ľudského faktora. Pozostalí vlani avizovali aj podanie žaloby proti Slovenskej republike. Podľa slov ministra spolu riešili aj ich návrhy a podnety, no ak nie sú nové a zásadné informácie, ktoré by mali vplyv na výsledok vyšetrovania, nie je možné začať ďalšie. „Ale nič im nebráni, aby podali návrh orgánom činným v trestnom konaní alebo na prokuratúru,“ uviedol s tým, že stupeň utajenia nebráni v ďalšom vyšetrovaní udalosti.
Na pietnej spomienke sa zúčastnil i jediný preživší, vtedy nadporučík, Martin Farkaš. Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl (OS) SR Daniel Zmeko pripomenul, že s 21. mechanizovaným práporom v Trebišove, ktorý v tom čase tvoril podstatnú časť rotácie v Kosove, ho spojila profesijná kariéra. Podľa neho je podstatné pripomínať si túto, ale aj iné tragické udalosti. „Celkom už 58 profesionálnych vojakov OS SR položilo svoje životy v prospech Slovenskej republiky ďaleko za hranicami Slovenska,“ spresnil. Podľa neho ich treba mať na pamäti, spomínať na nich, stretávať sa s ich rodinami a pomáhať si, „aby to číslo 58 bolo už konečné a nezvyšovalo sa“.
Z obetí osobne poznal veliteľa kontingentu Ľuboša Baluchu, ktorého vyslali na misiu do Kosova, Zmeko išiel do Iraku. „Keďže som stále s tou svojou predchádzajúcou jednotkou žil, tak moja prvá otázka bola, ktoré lietadlo spadlo - či to bolo to prvé, alebo to druhé,“ povedal s tým, že vedel, ktoré je plné ľudí a v ktorom je prevažne materiál. „Bohužiaľ, bol to ten najhorší variant,“ dodal Zmeko.
Podľa jeho slov sa so spisom oboznámil aj z osobného záujmu. „Sú tam moji priatelia, kolegovia. Osobne si myslím, že to, čo k tomu malo byť povedané, bolo povedané. Môžeme sa k tomu vracať viackrát, ale ja som tam zo svojej pozície nenašiel nič, čo by podporilo akékoľvek konšpiračné teórie,“ uzavrel.
Vojenský špeciál AN-24 so 43 ľuďmi na palube havaroval 19. januára 2006 v lesnatom teréne, približne 50 kilometrov od košického letiska, kde mal pristáť. O život vtedy prišlo 41 slovenských vojakov a jeden civilný zamestnanec rezortu obrany.
