ZMOS vníma nový európsky rozpočet pozitívne aj napriek škrtom pre Slovensko

„Dodatočné zdroje na obnovu musia tiež reagovať na skutočné potreby občanov a miestnych podnikov, ku ktorým sú bezprostredne najbližšie mestá i obce, a nemôžu byť centralizované,” povedal ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.

Za zásadné považuje ZMOS zjednodušenie, flexibilitu a dostupnosť pri čerpaní budúcich európskych zdrojov i zjednotenie implementačných pravidiel európskych štrukturálnych a investičných fondov, či už bude jeden alebo desať operačných programov. „V prvom rade bude pre nás dobudovanie, rekonštrukcia a modernizácia základnej miestnej infraštruktúry, ktorá zároveň môže byť zelená, digitálna a sociálna. Dôležitá pre samosprávy bude okrem iného aj podpora pre stredné a malé podniky, keďže si musíme uvedomiť, že medzi ne patria podnikateľské subjekty, ktoré sú zriaďované samosprávami na výkon verejných služieb v rôznych oblastiach,” poznamenal Kaliňák.

Pre ZMOS zostáva dôležité, aby v pripravovanej partnerskej dohode nechýbali tie oblasti, ktoré mimoriadne potrebujú eurofondy pre ďalší rozvoj samospráv. Potrebná zostáva otázka znižovania administratívnej záťaže. Tá podľa Kaliňáka musí byť sprevádzaná znižovaním byrokracie, s ktorou sa spája dôvera, ale aj záujem miest a obcí ako oprávnených žiadateľov o eurofondy.

ZMOS eviduje dohodu lídrov EÚ na miere spolufinancovania v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, ktorá nebude vyššia ako 85 percent pre menej rozvinuté regióny, teda pre všetky slovenské regióny okrem Bratislavského kraja. Návrh európskeho rozpočtu na roky 2021 - 2027 z decembra 2019 navrhol pre túto kategóriu regiónov mieru spolufinancovania vo výške 70 percent. „Pre kategóriu rozvinutejších regiónov, kam sa radí Bratislavský samosprávny kraj, ostáva miera spolufinancovania nezmenená v porovnaní s návrhom z decembra minulého roka, na úrovni 40 percent,” spresnil ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS. Spolufinancovanie z Kohézneho fondu sa podľa jeho slov zvýšilo zo 70 na 85 percent. Kohézny fond financuje veľké infraštruktúrne projekty v oblasti energetiky a dopravy.

„Čo sa týka miery spolufinancovania v rámci druhého cieľa politiky súdržnosti - Európska územná spolupráca – Interreg, tak miera spolufinancovania bude nižšia, ako sme zvyknutí v tomto programovom období (85 percent), ale vyššia ako oproti decembrovému návrhu (70 percent), bude na úrovni 80 percent,” poznamenal Kaliňák.

Pravidlá a podmienky úverov musia byť podľa neho nastavené tak, aby motivovali samosprávy vstúpiť do európskeho úverového mechanizmu. Obce z Bratislavského samosprávneho kraja sa budú podľa Kaliňáka musieť viac mobilizovať v čerpaní zdrojov mimo európskych štrukturálnych a investičných fondov, napríklad priamych programoch EÚ, ktoré v SR nie sú etablované vo veľkej miere.