ZMOS adresoval rezortu spravodlivosti zásadnú pripomienku k Súdnej mape

V súdnej mape absentuje spádovosť aj dostupnosť 

Dôvodová správa uvádza, že nové súdne obvody sú navrhované aj na základe prirodzených spádových a kultúrnych regiónov a identít, pričom reorganizácia súdov na Slovensku má priniesť ako jeden z kľúčových indikátorov pre posúdenie novej Súdnej mapy, t.j. primeranú dostupnosť a prístup k spravodlivosti (najmä v oblasti rodinného práva), s čím Združenie miest a obcí Slovenska nesúhlasí. A to z viacerých dôvodov: na Slovensku sú okresy bez železničného prepojenia či pokrytia územia kvalitnou hromadnou dopravou (napr. okresov Svidník, Stropkov, Námestovo a pod.), pokiaľ teda ide o jeden z proklamovaných cieľov reformy / primeranú dostupnosť, tak niet pochýb, že navrhovanými zmenami sa zníži dostupnosť súdov pre obyvateľov, predovšetkým pre sociálne slabšie vrstvy, ktorí sú najčastejšie účastníkmi súdnych konaní, a to napríklad z okresu Ilava na Krajský súd v Trnave, z Oravy na Krajský súd v Banskej Bystrici, zo Záhoria na Krajský súd v Trnave alebo na Správny súd v Nitre a podobne. Okrem toho sa v dôvodovej správe tiež konštatuje: „Po zvážení kritérií efektivity, nezávislosti a dostupnosti navrhujeme, aby na Slovensku pôsobili tri prvostupňové správne súdy a jeden Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Súčasná sieť ôsmych krajských súdov nie je v podmienkach SR optimálna, pretože viaceré krajské mestá sú príliš blízko od seba (Trenčín – Žilina, Nitra – Trnava, Bratislava – Trnava, Trenčín – Trnava, Košice – Prešov, Bratislava – Nitra).   Ponechanie ôsmych súdov v krajských mestách znamená preto straty na efektivite a ďalších výhodách väčších súdov v oveľa väčšej miere ako výhody z dostupnosti, ktoré by sa tým dali získať.   Z hľadiska kultúrnych, prírodných a aj nárečových aspektov je Slovensko rozdelené do troch základných makroregiónov (východoslovenský, stredoslovenský a západoslovenský) a nie ôsmich, ktoré vznikli umelým, rýchlym a odbornou verejnosťou nikdy nepodloženým direktívnym zásahom politiky V. Mečiara z roku 1996.“

K predmetnému zdôvodneniu predkladateľa návrhu zákona je za potrebné uviesť, že reforma súdnej mapy v roku 1996 súvisela s reformou celého územnosprávneho členenia SR – nešlo iba o zmeny v súdnom systéme, ale o zmeny vo fungovaní štátu. Ani samotný materiál a ani jeho dôvodová správa k nemu neuvádzajú žiadne konkrétne dôvody, prečo v pripravovanej legislatíve navrhované nové súdne obvody nekopírujú aktuálne územnosprávne členenie Slovenskej republiky.   

Pozor na zavádzajúce tvrdenie 

Združenie miest a obcí Slovenska nesúhlasí ani s tvrdením predkladateľa, že: „Bežný občan prichádza počas celého svojho života do styku so súdom v priemere len jedenkrát či dvakrát za život.“ Podľa ZMOS je to zavádzajúce tvrdenie, nakoľko občania prichádzajú do kontaktu so súdmi nielen ako samotní účastníci konania, ale aj ako svedkovia, a to pri vybavovaní takmer každej agendy, napríklad v civilnom konaní je aj povinnosťou účastníka takéhoto svedka pre súdne konanie aj osobne zabezpečiť na jeho vypočutie.

Navrhovaný materiál ďalej neposkytuje odpoveď prečo sú navrhované iné územné obvody krajských súdov a správnych súdov. Dôvodová správa uvádza: „Ak by sa pri tvorbe obvodov správnych súdov uprednostnil jednoduchý model, v ktorom by obvody prvostupňových správnych súdov boli totožné s obvodmi odvolacích všeobecných súdov, muselo by to viesť k nízkej dostupnosti miest južnej časti stredoslovenského obvodu v súvislosti s horskými bariérami, absenciou rýchlostných ciest a riedkou sieťou verejných spojov v smere zo severu stredného Slovenska na juh. Dostupnosť týchto obvodov je optimálne nastavená na centrá Trnava, Banská Bystrica a Prešov a nie pre mestá Nitra, Žilina a Košice. Obvody správnych súdov sa preto prispôsobili navrhovaným centrám Nitra, Žilina a Košice prihliadnuc na existujúce priame autobusové a vlakové spoje. Pri tomto, ako i všetkých ostatných návrhoch, sa rešpektuje princíp zachovania hraníc obvodov všeobecných súdov ako základných stavebných kameňov, čo znamená, že presúvať z jedného obvodu do druhého je možné len celý obvod tak, ako bol navrhnutý v podobe tridsiatich okresných súdov.“ Predmetné zdôvodnenie iných územných obvodov krajských súdov a správnych súdov nedáva logiku, keď argumentácia o dostupnosti pre obvody správnych súdov si protirečí s argumentáciou o dostupnosti krajských súdov.     

Absentuje aj sociálny aspekt

Združenie miest a obcí Slovenska upozorňuje aj na to, že predložený materiál veľmi zmätočne a nelogicky „ponúka“ na jednej strane obvod návrhu Mestského súdu v Bratislave bez priľahlých satelitných obcí (v okresoch Senec a Pezinok) naproti tomu v rámci obvodu návrhu Mestského súdu v Košiciach to má byť presne naopak = vrátane okresu Košice – okolie.

Združenie miest a obcí Slovenska zároveň upozorňuje, že ak by návrh prešiel v tejto podobe, niektoré navrhované okresné súdy budú mať rozlohu ako aj počtom obyvateľov značne veľké obvody zložené z viacerých okresov, ako napríklad Senica, Žilina, Nove Mesto nad Váhom.

V návrhu reformy podľa ZMOS absentuje aj zohľadnenie sociálneho aspektu ako aj ďalších vplyvov na  menej rozvinuté regióny a okresy. Je preto na mieste istá obava, že zrušením niektorých Okresných súdov alebo ich transformáciou na detašované pracoviská so sídlom v inom meste sa spustí lavína ďalších zmien a že reforma súdnej mapy odštartuje sériu reforiem napr. v prokuratúre, polícii, atď. odôvodneným vyšším politickým cieľom reforiem, čo spôsobí a prehĺbi úpadok v menej rozvinutých okresoch, ktoré trpia už beztak vysokou mierou nezamestnanosti, odchodom mladej vzdelanej pracovnej sily, nedostatkom investícií, atď.

Na základe uvedeného by Združenie miest a obcí Slovenska preferovalo vytvorenie pracovnej skupiny, ktorej členmi budú aj zástupcovia miesta a obcí za účelom dosiahnutia konsenzu vo vzťahu k dostupnosti spravodlivosti, sociálnym aspektom a tiež dosiahnutia zhody k vytvoreniu územných obvodov súdov so zohľadnením územnosprávneho členenia SR.