Ilustračná snímka.
Združenie miest a obcí Slovenska vypracovalo analytickú štúdiu zameranú na alternatívne financovanie municipálneho rozvoja.
Dokument reaguje na výhody aj riziká rôznych finančných nástrojov, ktoré môžu mestá a obce využiť mimo vlastných finančných zdrojov a mimo Európskych štrukturálnych a investičných fondov na investovanie do služieb a činností.
Prístup k viaczdrojovému financovaniu potrieb samospráv
Miestna územná samospráva je pri výkone svojej agendy, realizácii kompetencií, ale aj v šírke svojej pôsobnosti limitovaná finančnými zdrojmi. Ekonomická sila aj finančný potenciál miest a obcí je odlišný. Reaguje na jej príjmovú stránku, veľkosť a štruktúru výdavkov, ale aj skladbu obyvateľstva, realizáciu hospodárskych funkcií, zabezpečovanie verejnoprospešných činností, ale aj napríklad schopnosť získavať vonkajšie finančné zdroje. Slovenská republika má pomerne dlhoročné skúsenosti s využívaním, najskôr predvstupových eurofondov a následne s viacerými programovými obdobiami Európskych investičných a štrukturálnych fondov. Vnímanie vonkajších finančných zdrojov na báze dotačných schém od centrálnej vlády, prípadne v rozpätí vymedzenom Európskymi investičnými a štrukturálnymi fondami nie je vhodné. Je skôr obmedzujúce.
Príchod vírusu COVID-19 a nástup ekonomickej krízy urýchlil úvahy o rozšírení alternatívneho financovania municipálneho rozvoja. Tieto úvahy znásobujú aj niektoré reprezentatívne prieskumy Združenia miest a obcí Slovenska, ale aj obsahové zameranie Programového vyhlásenia vlády SR 2020 – 2024.
Ukazuje sa, že alternatívne financovanie municipálneho rozvoja môže výrazne prispieť k využívaniu rôznych finančných mechanizmov, mimo doposiaľ najviac využívaných, pre potreby financovania rozvojových projektov v prostredí miestnej územnej samosprávy.
Užitočný obsah
Spracovaná analytická štúdia ponúka predstavenie a tiež priblíženie výhod aj rizík rôznych finančných nástrojov. Detailne sa venuje problematike úverov, ale aj komunálnym dlhopisom. Tím expertov sa tiež sústredil na problematiku verejno-súkromných partnerstiev a využitiu finančnej participácie Slovak Investment Holdingu, a. s. V dokumente je napríklad spracovaná problematika digitálnej dane, ktorej sa u nás začína venovať stále väčšia pozornosť. Čitatelia sa vďaka publikácii oboznámia napríklad s rámcom Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, ale aj úverovými možnosťami Európskej investičnej banky pre miestne územné samosprávy. V dokumente nechýba ani vecné spracovanie programu ELENA, ktorý je lokálnou európskou energetickou asistenciou. Svoje miesto v analýze má aj participatívny rozpočet z hľadiska filozofie, aplikácie a prínosov.
Konkrétne závery
Štáty a všetky subjekty verejnej správy, a teda aj subjekty miestnej samosprávy stoja dnes pred obrovskou výzvou. Ako v čase, keď ekonomika je ochromená pandémiou a jej internacionalizácia šíri ekonomické problémy do všetkých krajín sveta, dokážu zvládnuť túto situáciu udržateľným spôsobom? Ako poskytovať obyvateľom a občanom kvalitné verejné služby a kvalitné verejné statky a uspieť v zápase s celkovými finančnými problémami postihnutej ekonomiky, ktorá sa bude ešte dlho spamätávať? Odpoveďou na túto otázku je, inovovať aj v oblasti finančného inžinierstva.
Znamená to nebrániť sa novým metódam a formám financovania municipálneho rozvoja. Je samozrejmé, že vlastné zdroje na poskytovanie lepších služieb obyvateľom obcí a miest stačiť nebudú. Je potrebné dať obyvateľom jasný signál, že je na prvom mieste a že vedenie obce, či mesta sa vie postarať o jeho služby v oblasti školstva, sociálnej oblasti, dopravy, kultúry, zdravotníctva. Bez investícii to však nepôjde a preto je potrebné optimalizovať finančnú štruktúru majetku a zdrojov na jeho obstaranie a tiež správne zvoliť pomer medzi vlastnými a externými zdrojmi financovania lepšej budúcnosti obce či mesta.
Zlaté ekonomické pravidlo hovorí, že najdrahšie sú vždy vlastné zdroje. Je to pochopiteľné, pretože, keď obce a mestá minú na svoj rozvoj vlastné peniaze, neostane im už nič. Je potrebné, aby ďalší obecný a mestský rozvoj sa financoval aj z vlastných peňazí aj z externých zdrojov, pretože tým sa zvýši aj finančná kapacita a tá zas umožní rozširovať municipálny rozvoj.
Úvery, komunálne dlhopisy, ale aj verejno-súkromné partnerstvá a tiež využitie finančnej participácie Slovak Investment Holdingu, a. s. sú príležitosťou, ktoré umožnia obciam a mestám naplniť výzvu a poskytnúť svojim obyvateľom väčšiu kvalitu a rozsah verejných komunálnych služieb.
Je však potrebné, aby obce a mestá a ich reprezentanti prelomili bariéru obavy z finančného inžinierstva a nebránili sa novým mechanizmom financovania. To však predpokladá zvyšovanie odbornej úrovne a pripravenosti čeliť týmto výzvam a ZMOS im v tom úsilí pomôže. Aj táto štúdia je jedným z príspevkom pre nich, ako pochopiť nové finančné nástroje a ako zvýšiť informovanosť o nich.
Spracovaná analytická štúdia bola realizovaná v rámci projektu Podpora kvality sociálneho dialógu, ktorý ZMOS realizuje vďaka finančnej podpore z Európskeho sociálneho fondu. Je verejne prístupná na web stránke ZMOS, tak v podstránke projektu, ako aj v časti „Knižnica“.