Ilustračná snímka: (tasr).
Najhoršie meteorologické sucho je na hornom a dolnom Zemplíne. Zrážkový deficit je tam viac ako mínus 100 milimetrov (mm). Uviedla to Lívia Labudová zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
Extrémne pôdne sucho zaberá 17,7 percenta Slovenska. Ide najmä o horný a dolný Zemplín, západnú časť Podunajskej nížiny, Štiavnické vrchy, Zvolenskú kotlinu a okolie Topoľčian, priblížila odborníčka.
Veľký zrážkový deficit je aj na strednom Slovensku, v okolí Banskej Bystrice. Z hľadiska dĺžky trvania sucha je na tom podľa Labudovej najhoršie Prešovský kraj. "Napríklad v okolí Podolínca pretrváva sucho už od marca, v ostatných častiach kraja od konca apríla," poznamenala.
Klimatológ SHMÚ Pavel Faško pripomína, že deficit zrážok je na Slovensku od septembra minulého roka. V júli sa ochladilo a v niektorých dňoch sa vyskytli zrážky, ktoré mali pôvod v búrkach. Problém rozsiahleho nedostatku zrážok a sucha tak podľa Faška zásadnejšie nenapravili. "Na základe dostupných výsledkov predchádzajúcich analýz nebolo takto málo zrážok, v takomto dlhom období na Slovensku zaznamenaných aspoň od konca 19. storočia," zhodnotil.
Faško poukazuje, že najvýraznejšie rozdiely v úhrnoch zrážok boli počas prvých jedenástich júlových dní na západnom Slovensku. Napríklad v Holíči spadlo v tomto čase 51 milimetrov zrážok a v Senici 19 mm. Meteorológovia zaznamenali na západnom Slovensku na viacerých miestach menej ako desať milimetrov. "Podobná situácia bola aj na juhozápadnom okraji stredného Slovenska. Ale smerom na sever a východ od tejto oblasti už bolo na niektorých miestach zaznamenaných v priebehu tohtoročného júla viac zrážok," opísal klimatológ.
Dodal, že na krajnom východe Slovenska v prvých jedenástich dňoch tohtoročného júla zaregistrovali v Michalovciach päť milimetrov zrážok a vo Vysokej nad Uhom tri milimetre. "Deficit zrážok potenciálne môže v tohtoročnom júli ďalej rásť, nehovoriac o tom, že nadnormálne teplé počasie podporuje výpar, ktorý zvýrazňuje sucho," podotkol Faško.
V rámci národnej reportovacej siete zaznamenali podľa Labudovej početné závažné dosahy sucha na poľnohospodárske plodiny. "Napríklad v okolí Nitry a Topoľčian bolo hlásené vädnutie plytko koreniacej zeleniny, ale aj opadávanie jabĺk a hrušiek. Problémy má aj vinič," povedala odborníčka. Doplnila, že na východe Slovenska hlásili nútené dozrievanie plodín a ďalšie nenávratné poškodenie porastov, ktoré ovplyvnili vysoké teploty počas predchádzajúcej vlny horúčav.
Viditeľné vplyvy sucha hlásia aj lesníci. Napríklad v okolí Brezna ide o "výrazné sucho, vädnutie listov pri drevine buk, začervenenie ihličia pri drevine jedľa a smrek". Najvyššie dosahy na lesy sú pritom podľa Labudovej reportované pre Záhorie a dolný Zemplín.
