Je to jeden z najstarších sviatkov, ktorý sa slávil ešte pred príchodom kresťanstva, pričom jeho pôvod siaha až do staroveku. Jeho podobu postupne formovali antické očistné rituály, staroslovanské oslavy boha Perúna aj židovsko-kresťanské zvyky.
Sviatok Obetovania Pána, ľudovo nazvaný Hromnice (dávnejšie sa slávil ako sviatok Očisťovania Panny Márie), ktorý pripadá na 2. februára, je v katolíckej cirkvi spojený s Dňom zasväteného života. V tento deň oslavuje katolícka cirkev na Slovensku, ale aj vo svete prácu ľudí, ktorí zasvätili svoj život Bohu alebo službe ľuďom.
Už Kelti v staroveku slávili v období medzi zimným slnovratom a jarnou rovnodennosťou Imbolc, pričom tento keltský sviatok možno stotožniť s Hromnicami. "Je to jeden z pravdepodobných zdrojov súčasných Hromníc. Spája ich prechod zo zimy do jari, symbolika znovuzrodeného slnka, rodenie jahniat či očistné rituály," povedal pre TASR Lukáš Šutor z Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Podľa kresťanskej tradície sa Hromnice slávia na štyridsiaty deň po narodení Ježiša Krista. "U západných Slovanov ohlasovali Hromnice návrat vlády 'hromovládcu' boha Perúna nad prírodou. U predkresťanských Slovanov bol agrárny rok rozdelený len na dve časti - zimnú a letnú - s predelom v polovici dnešného zimného obdobia (2. 2.). Z tohto pohľadu išlo o citlivú zmenu v prírodnom cykle, keď sa započínali dôležité veštby a magické rituály súvisiace s budúcou úrodou," pripomenul Šutor.
S Hromnicami je nerozlučne spätá tradícia hromničných sviec. "Spojením antických očistných rituálov, staroslovanských Perúnových slávností a židovsko-kresťanských zvykov vznikla aj tradícia hromničných sviec, ktoré mali v našej duchovnej kultúre široké využitie. Používali sa v očistnej a ochrannej mágii, najmä ako ochrana pred bleskom, ďalej v ľudovom liečiteľstve napríklad pri bolestiach hrdla a svoju špecifickú úlohu zohrávali aj pri pohrebných rituáloch - prinášali svetlo pre dušu zosnulého, ale symbolizovali tiež samotného Krista ako svetlo sveta," spresnil pre TASR kulturológ Lukáš Šutor.
Na Slovensku sa so sviatkom Hromníc spájali rôzne ľudové zvyky. Bol to napríklad aj deň zákazov vykonávania určitých prác, ako rúbanie stromov, pranie na potoku či šitie, ktoré podľa viery v mágiu podobnosti privolávali na ich vykonávateľov silu hromu. V súvislosti so sviatkom stretávania zimy a leta sa vykonávali zvyky zamerané na rast ľanu a konope. Gazdiné počas dňa varili dlhé rezance alebo šúľance - rovnako dlhé mali narásť aj konope a ľan.
Druhý február bol takisto dôležitým dňom pri predpovediach počasia a úrody. Podľa ľudových pranostík teplé počasie na Hromnice bolo neželané, lebo znamenalo dlhú zimu a slabú úrodu. Naopak, zima v tento sviatok signalizovala skorý príchod jari. Dokumentujú to viaceré ľudové pranostiky ako napríklad: "Prešli Hromnice, koniec sanice", "Radšej vidí bača na Hromnice vlka v košiari ako sedliaka v košeli" alebo asi najznámejšia pranostika viažuca sa k tomuto dňu "Na Hromnice o hodinu více".
