Ilustračná snímka: (int).
Väčšina periodík, ktoré vydávajú samosprávy slúžia skôr na propagáciu primátorov a starostov, ako na užitočné, objektívne informovanie občanov a vyváženú diskusiu o samosprávnych témach.
Vyplýva to z rebríčka Transparency International Slovensko (TIS), ktorý porovnáva verejnoprávny prínos periodík v 100 najväčších mestách na Slovensku, pričom do rebríčka napokon zahrnul 83 periodík, ktoré v aktuálnom volebnom období vyšli aspoň v piatich vydaniach.
"Výsledky potvrdzujú upozornenia, ktorými aktivisti, ale i nezávislí novinári dlhodobo poukazujú na to, že radničné noviny, platené z daní obyvateľov, sú často zneužívané na glorifikovanie vedenia samosprávy a zároveň na poškodzovanie oponentov," vysvetlil motiváciu prieskumu na tlačovej konferencii projektový koordinátor TIS Michal Piško.
Objasnil, že pri hodnotení sa TIS inšpirovalo prieskumom i metodikou, ktorú zrealizovalo české občianske združenie Oživení. "Na periodikách sme si všímali pozitívne i negatívne stránky z pohľadu verejnoprávnosti, ako napríklad podiel samosprávnych tém, poskytnutie priestoru pre kritické a polemické názory, zapájanie verejnosti do budúcich rozhodnutí, ale tiež anonymita článkov, nadmerná propagácia primátora či vedenia samosprávy alebo podiel zmienok poškodzujúcich oponentov," objasnil Piško. Pokiaľ prevládali pozitívne prvky, skóre periodika presiahlo 50 percent, v prípade prevažovania negatívnych prvkov to bolo naopak. "Priemerné skóre radničných novín dosiahlo iba 45 percent. Hranicu 50 percent sa podarilo prekročiť iba 22 periodikám a naopak, až 61 z 83 hodnotených novín nedosiahlo 50 percentnú hranicu," informoval Piško.
Uviedol taktiež, že až v 60 percentách z celkového počtu 415 hodnotených čísel sa neobjavila ani jedna polemická zmienka a väčšina týchto titulov vykresľovala dianie v meste i činnosť samosprávy len v "ružových farbách". Vo vydaniach, kde sa objavili alternatívne názory, tvorili podľa Piška iba necelé dve percentá samosprávnych príspevkov. "Keby to takto bolo v celoplošných verejnoprávnych médiách, ale aj súkromných médiách, bol by to obrovský problém," poznamenal.
Upozornil takisto na výrazný nedostatok článkov o zamýšľaných rozhodnutiach radnice, ktoré obyvatelia ešte môžu ovplyvniť. "Tvorili len necelé dve percentá v rámci samosprávnych tém a takéto zmienky sa objavili iba v 34 percentách skúmaných titulov," uviedol Piško. "Naopak, nadmernú propagáciu primátorov a starostov cez ich fotografie sme zaznamenali v 58 percentách skúmaných čísel periodík," upozornil.
Z pohľadu celkového hodnotenia v rebríčku najviac obstál Hlas Nového Mesta – noviny bratislavskej mestskej časti Nové Mesto. "Aj tie dosiahli však iba 60-percentné skóre," upozornil Piško. Na druhom mieste skončili trnavské Novinky z radnice. "Rozoberali síce samosprávne témy iba na 18 percentách plochy, no v rámci tohto priestoru sa snažili najviac zo všetkých skúmaných periodík zapojiť verejnosť do budúcich rozhodnutí samosprávy," uviedol Piško.
Na opačnom konci skončili rimavské Gemerské zvesti a Humenské noviny, ktoré podľa výsledkov TIS boli hlboko podpriemerné takmer vo všetkých ukazovateľoch.
Predstaviteľov TIS vidia cestu k zvýšeniu verejnoprávnosti samosprávnych periodík v prijatí novely tlačového zákona po vzore Českej republiky, ktorá stanovila pravidlá založené na princípoch verejnoprávnosti a vyváženosti aj pre periodiká vydávané samosprávou. Dôležité je preto i naďalej merať úroveň užitočnosti radničných novín.
Viac informácií o výsledkoch projektu možno nájsť na stránke hlasnetruby.transparency.sk.
