Gréckokatolícky drevený chrám Nanebovstúpenia Pána v Šmigovci.
Návštevníkov chcú do obnovených chrámov v Šmigovci a Hrabovej Roztoke v Sninskom okrese prilákať výstavou Ikony Zemplína.
Informovala o tom riaditeľka neziskovej organizácie Karpatské drevené cerkvi Daniela Galandová. "Výstava je spracovaná v dvoch tematických blokoch. V chráme Nanebovstúpenia Pána v Šmigovci, ktorý je zatiaľ stále bez svojho ikonostasu, je inštalovaná expozícia ikon byzantizujúceho typu," uviedla. Návštevníci môžu prostredníctvom fotoreprodukcií vidieť na jednom mieste historicky a umelecky najvzácnejšie ikony zo Zemplína z 15. a 16. storočia. Ich originály sa dnes nachádzajú vo viacerých múzeách a galériách na Slovensku.
Druhá časť výstavy, zameraná na ikony haličsko-karpatského typu zo 17. a 18. storočia, je inštalovaná v predsieni Chrámu sv. Bazila Veľkého v Hrabovej Roztoke. Prostredníctvom nej získajú návštevníci zaujímavé informácie o objavoch v ikonografii tunajších drevených chrámov, ktoré boli zistené vďaka náročnej práci reštaurátorov. Výstava bola pripravená aj vďaka sprístupneniu expozícií a archívu Pamiatkového úradu SR, Šarišského múzea v Bardejove, Šarišskej galérie v Prešove, Vihorlatského múzea v Humennom a Slovenského národného múzea – Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku.
Drevené chrámy východného obradu v Šmigovci a Hrabovej Roztoke pochádzajú z 18. storočia. Podľa slov Galandovej sú špecifické tým, že ich zruby sú opláštené doskami. V tejto oblasti ide o raritu. Dlhé roky neboli vôbec využívané, ani v súčasnosti sa v nich nevykonávajú bohoslužby. "Cieľom obnovy je to, aby boli tieto pamiatky v národnostne, ale aj religiózne zmiešaných územiach prospešné pre regionálny rozvoj," uviedla riaditeľka neziskovej organizácie. Po štyroch mesiacoch intenzívnych rekonštrukčných prác sú chrámy dokončené a sprístupnené. Pre lepšiu orientáciu turistov bolo v obci Dúbrava osadené nové dopravné značenie.
V rámci projektu "Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklistického chodníka ikon" bolo obnovených päť nehnuteľných a desať hnuteľných národných kultúrnych pamiatok, väčšinou z 18. storočia. Finančne náročné investície podporili Nórsko, Island a Lichtenštajnsko aj s prispením štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Celkový rozpočet projektu predstavuje takmer 300 000 eur, uvedený grant tvorí až 90 percent. Zvyšných desať percent spolufinancuje tretí sektor, a to organizácie Karpatské drevené cerkvi a Nadácia pre ochranu biodiverzity Karpát.
Projekt bol podporený v rámci programu Zachovanie a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva a Podpora rozmanitosti v kultúre a umení v rámci európskeho kultúrneho dedičstva, ktorého správcom je Úrad vlády SR.
