Ilustračná snímka.
Nepotrebuješ to? Vymeň alebo daruj to! Aj to je heslom rôznych swapových akcií, darovacích bazárov či zón bez peňazí, ktoré sa u nás čoraz viac dostávajú do popredia.
Organizujú ich dobrovoľníci v obciach, mestách, školách, ale aj v rôznych firmách či štátnych inštitúciách. Princíp je pritom úplne jednoduchý - ak niečo v domácnosti či firme doslúžilo, ešte stále tu môže byť niekto, u koho daná vec môže nájsť využitie, namiesto toho, aby predčasne skončila v odpade.
Každý z nás má doma veci, ktoré už nevyužíva. Či je to oblečenie, dekorácie, kuchynské náradie, hračky alebo aj knihy. Ľudia tieto veci buď prekladajú z miesta na miesto a nakoniec ich aj tak vyhodia, alebo ich môžu vymeniť za niečo, čo potrebujú, prípadne ich môžu darovať. Takéto posúvanie vecí je výbornou správou nielen pre ľudí, ktorí môžu ušetriť nemalé finančné prostriedky a zároveň získať aj dobrý pocit, ale tiež pre životné prostredie. Práve ono trpí odpadom z vyradených vecí a míňaním zdrojov na výrobu tých nových.
Swap cez sociálne siete či pravidelné “Kolobehy”
Swap (anglický výraz pre slovenské vymeň) sa už udomácnil nielen v bežnom slovníku, ale aj v živote. Swapovanie je aktuálne veľmi populárne práve na sociálnych sieťach, keďže založiť si tam stránku je naozaj jednoduché. “Jednu takúto skupinu som založila v našej obci po tom, ako mi bolo ľúto vyhodiť kuchynský riad, ktorý som roky nepoužívala. Akosi sa pridali ďalší a ďalší, až sa to nakoniec rozrástlo aj do susedných obcí a denne máme desiatky príspevkov, prostredníctvom ktorých si ľudia medzi sebou menia veci, ktoré už nepotrebujú, ale ešte spĺňajú svoj účel,” vysvetlila Daniela z Kalinkova s tým, že ľudia ku každej veci, ktorú ponúkajú napíšu aj to, za čo ju chcú vymeniť, samozrejme, okrem peňazí. Zo sociálnych sietí do pravidelných stretnutí prerástla aj ďalšia skupina zaoberajúca sa posúvaním vecí. “Na Kolobehu sa nič nevymieňa, všetko, čo sa tam objaví, je iba na darovanie,” uvádzajú administrátori rovnomennej stránky na sociálnej sieti. Skupina vznikla v bratislavskej Petržalke, ale rýchlo prerástla do celého mesta a jeho okolia a dnes má už tisícky členov.
Grátis tržnica oblečenia
Rôzne darovacie podujatia sa konajú naprieč celým Slovenskom. Napríklad zamestnanci okresného úradu, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny i Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi nedávno organizovali grátis tržnicu oblečenia, topánok či hračiek pre ľudí v núdzi či sociálne slabších. S týmto nápadom prišla supervízorka Okresného úradu v Prievidzi Katarína Ivaničová. "Pracujem s ľuďmi a vnímam situáciu, ktorá je okolo nás. Textil vie byť často odpadom, s ktorým si možno nevieme rady. Mnohokrát sú to veci, ktoré sú kvalitné a dajú sa ešte použiť. Máme i občanov, ktorí si nemôžu dovoliť kupovať stále nové veci," povedala Ivaničová. Do zbierky sa podľa jej slov zapojili nielen úradníci a pracovníci múzea, ale aj mnoho iných.
Trnavská Zimná zóna bez peňazí
Trochu v predstihu, na konci októbra, sa v Trnave po pandemickej prestávke opäť konala Zimná zóna bez peňazí, ktorá návštevníkom pravidelne ponúka zadarmo veci do domácnosti, odevy, hračky či školské potreby. O bezproblémový priebeh zóny sa postaralo 70 dobrovoľníkov. Ako informovala vedúca projektu Andrea Bánová, o veci z druhej ruky je stále dopyt a návštevnosť podujatia vždy vysoká. "Pôvodná myšlienka zóny bez peňazí bola pomôcť sociálne slabším obyvateľom," povedala Bánová s tým, že najrýchlejšie sa minú kuchynské potreby, dekorácie a hračky. Oblečenie, ktoré zostane, darujú na charitu. Trnavská bezpeňažná zóna nie je žiadna novinka, premiéru mala v roku 2011.
Ľudia najviac darujú oblečenie
Sezónne oblečenie, rýchlo sa striedajúce módne trendy či ešte rýchlejšie rastúce deti, ktoré často nestihnú vynosiť všetko, čo doma majú. Viacerí z organizátorov spomínaných podujatí sa zhodli v tom, že ľudia sa najviac “zbavujú” práve oblečenia. Podľa posledných údajov Európskej environmentálnej agentúry (EEA) spotrebuje priemerný Európan ročne asi 15 kg textilu. “Asi najlepším riešením, ako znížiť množstvo textilného odpadu je práve obehovosť, teda posunúť to, čo už nepotrebujeme, ďalej, keďže možnosti recyklovať textilný odpad sú u nás veľmi nízke. Najčastejšie sa staré oblečenie a textil recykluje na materiály, z ktorých sa vyrábajú vlákna pre automobilový či nábytkársky priemysel,” uviedla Katarína Kretter, riaditeľka oddelenia komunikácie OZV ENVI - PAK, ktorá zabezpečuje triedený zber vo väčšine samospráv na Slovensku. “Výroba textilu má obrovský vplyv na životné prostredie, spotrebu vody a znečisťovanie pôdy. Je veľmi potešujúce, že takéto darovacie a swapovacie aktivity sú čoraz populárnejšie. Aj vďaka nim nemusí skončiť v odpade vec, ktorá už síce u jedného splnila svoj účel, ale stále je funkčná a môže poslúžiť niekde inde,” dodala Kretter.
