Ilustračná snímka: (tasr).
Snaha o regeneráciu miest, vidieka a samotnej architektúry nemôže ostať iba na pleciach komunít a práce architektov. Tvrdí to Slovenská komora architektov (SKA).
Jej predseda Iľja Skoček vidí potrebu v cieľavedomej angažovanosti samospráv, verejnej a štátnej správy. Komora v utorok (5. 4.) zorganizovala v Bratislave podujatie, ktorého hosťom bol dánsky architekt a urbanista Jan Gehl. Spolu s ďalšími hosťami sa bavili o budúcnosti miest.
Mestá budúcnosti nemôžu byť podľa architektov iba o budovách, ale predovšetkým o tých, ktorí v nich žijú. Autá by mali ustúpiť chodcom i cyklistom a extravagantné tvary stavieb nesmú byť dôležitejšie ako verejné priestranstvá, ktoré ich obklopujú.
Podľa Gehla rozhodujúce je pri tvorbe miest sústrediť sa na prirodzené preferencie ľudí. Cieľom by, ako tvrdí, mala byť tradičná mestská zástavba postavená na ľudskej mierke. Vychádzajúca z pohľadu bežného človeka, ktorý sa presúva po meste peši rýchlosťou päť kilometrov za hodinu.
Napríklad Bratislava by sa podľa Gehla nemala inšpirovať Dubajom a jeho výškovými budovami. Vzorom by podľa odborníka mali byť skôr talianske sídla s ich dôrazom na kvalitu verejných priestranstiev. "Dobrým znakom mesta je, ak na jeho uliciach stretnete veľa ľudí, vrátane detí a seniorov. Nie áut," upozornil.
Mestá budúcnosti by teda nemali byť hlavne o technologických "vychytávkach", ale rešpektovať pešiu, prípadne cyklistickú dopravu, preferovať hustejšiu zástavbu na úkor rozvoľnenej modernistickej architektúry, ktorú poznáme predovšetkým zo socialistických sídlisk.
Hlavnou atrakciou miest boli podľa architekta vždy ľudia. "Preto treba dať priestor im. Bez toho, aby mohli voľne chodiť a stretávať sa, to nepôjde," tvrdí. To úzko súvisí aj s požiadavkou trvalej udržateľnosti miest.
"Netreba vymýšľať vymyslené. Vždy sa potvrdilo, že čo sa osvedčilo a realizovalo na jednom mieste, dá sa presadiť aj inde. Je to najúčinnejší a najlacnejší postup," poznamenal Gehl.
