Na snímke Michal Kiča a Małgorzata Golińska. Snímka zdroj: (MŽP).
Správne fungujúce národné parky prinášajú rozvoj regiónov, podporujú udržateľný turizmus, zamestnávajú stovky pracovníkov a predovšetkým zachovávajú prírodné dedičstvo pre ďalšie generácie.
Príkladom pre Slovensko je v tomto smere aj Poľsko s 23 národnými parkami, pričom každý z nich zabezpečuje správu štátnych pozemkov na území národných parkov. Na pozvanie Małgorzaty Golińskej, štátnej tajomníčky Ministerstva klímy a životného prostredia Poľska, sa vo Varšave konalo bilaterálne stretnutie so štátnym tajomníkom Ministerstva životného prostredia SR Michalom Kičom. Hlavnou témou debaty bola výmena skúseností s riadením národných parkov, ale aj pripravovaných zmenách v oblasti posilnenia ochrany prírody a biodiverzity medzi oboma partnermi. Aj Poľsko pripravuje osobitný zákon o národných parkoch.
Rezorty životného prostredia Slovenska a Poľska sa zhodujú v úlohe veľkoplošných chránených území, obzvlášť národných parkov, kde je značná časť územia v bezzásahovom režime. Dôležitá je tiež vodozádržná funkcia lesov v chránených územiach, ktorá zabraňuje nadmernému odtoku vody z krajiny predovšetkým z horských oblastí a taktiež povodniam v dolných častiach tokov.
„Dlhoročné skúsenosti z Poľska nás uisťujú, že jednotná správa štátnych území v národných parkoch práve správou národného parku je kľúčovým nástrojom naštartovania reformných zmien v ochrane prírody aj u nás na Slovensku. Vďaka tejto zmene budeme môcť čerpať peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR a tiež z európskych fondov určených na rozvoj regiónov,“ zdôraznil štátny tajomník Michal Kiča.
Poľské národné parky sú štátne právne subjekty, na ktoré dohliada ministerstvo životného prostredia. Zabezpečujú správu štátnych pozemkov na území národných parkov, ako aj ich manažment. V Poľsku je dokonca celé lesné hospodárstvo v gescii ministerstva klímy a životného prostredia. Štátne lesy sú obhospodarované organizáciou, ktorej účelom nie je dosahovanie zisku z ťažby. Príjmy z lesného hospodárstva sú jedným zo zdrojov príjmov určených na financovanie národných parkov. Prakticky celé územie lesných pozemkov v poľských národných parkoch je v bezzásahovom režime. Podobnou cestou sa chce vydať aj Slovensko, aj keď vo väčšom rozsahu ráta s uplatnením prírode blízkych spôsobov obhospodarovania lesných pozemkov. „Zmena nazerania na lesy nielen ako na zdroje príjmov z ťažby dreva, avšak najmä ako na poskytovateľov ekosystémových funkcií, najmä z hľadiska zadržiavania vody v krajine, je kľúčovou pre zvládnutie prehlbujúceho sa problému vysychania a straty podzemnej vody, ktorý trápi už aj horské oblasti Slovenska,“ upozornil štátny tajomník Kiča.
Pre Slovensko je poľský systém správy vzácnych chránených území inšpiratívny nielen z hľadiska správy národných parkov prostredníctvom samostatných právnych subjektov - správ národných parkov, vrátane rád národných parkov ako poradných orgánov, ale aj z hľadiska ich prínosu pre regióny, rozvoja cestovného ruchu a tiež podpory remesiel, ovčiarstva či tradičného obhospodarovania v zázemí chránených území. Partneri sa zhodli, že súčasná dvojkoľajnosť správy na území slovenských národných parkov sťažuje možnosti cezhraničnej spolupráce medzi troma susediacimi národnými parkami, Tatranským, Pieninským a Bieszczadským.
