Slovenská pošta vydáva známku „Osobnosti: Anna Jurkovičová (1824 - 1905)“

 Známku vytlačila technikou ofsetu v kombinácii so serigrafiou spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Na poštovej známke je Anna Jurkovičová, prvá slovenská ochotnícka herečka, vychádzajúca spoza divadelnej opony.

Súčasne s poštovou známkou bude vydaná obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 5. apríla 2024 a domicilom mesta Nové Mesto nad Váhom. Motívom prítlače FDC obálky je manželský portrét Anny Jurkovičovej s Jozefom Miloslavom Hurbanom v tvare oválneho medailónu. Motívom FDC pečiatky je divadelné javisko. FDC vytlačila technikou digitálnej tlače spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o..

Autorkou výtvarného návrhu známky FDC a FDC pečiatky je Mgr. art. Natália Ložeková.

Anna Hurbanová rod. Jurkovičová bola označovaná za jednu z prvých herečiek ochotníckeho divadla na západnom Slovensku. Ako prvá žena sa odhodlala vystúpiť na javisku spolu so štúrovskými študentmi a ujať sa ženskej postavy. Jej odhodlanie a túžba urobiť niečo pre národ sa pretavila aj do jej manželstva s Jozefom Miloslavom Hurbanom, ktorého obetavo podporovala v národnom boji.

Anička, ako ju volali, pochádzala z rodiny učiteľa, organizátora a zakladateľa prvého ochotníckeho spolku v Sobotišti, Slovenského národného divadla nitrianskeho, Samuela Jurkoviča. Ako dcéra intelektuála bola rozhľadenou, vzdelanou a národne cítiacou mladou ženou. Divadlo vnímala ako prostriedok na šírenie vlasteneckých myšlienok, ktoré jej vštepoval otec. Svojím účinkovaním v predstaveniach ochotníckeho spolku búrala spoločenské predsudky o úlohe ženy. Mnohí ju za to, že vystúpila na javisku, ohovárali. Dokonca odsudzovali aj jej otca za to, že jej to dovolil. Ona však účinkovala v troch inscenáciách práve vďaka iniciatíve jej otca a študentov, ktorí ju do predstavení zavolali. Prvýkrát vystúpila v aktovke nemeckého dramatika Augusta von Kotzebue Starý kočiš Petra III. v roku 1841 v postave chatrnej Aničky Dobrožilovej. Bola to vôbec prvá inscenácia ochotníckeho spolku. Potom nasledovala jednoaktovka českého autora Václava Klimenta Klicperu Divotvorný klobúk v roku 1841, v ktorej si zahrala postavu Betušky. Poslednou inscenáciou, v ktorej Jurkovičová účinkovala, bola smutnohra od nemeckého dramatika Ernsta Raupacha Nevoľníci alebo Izidor a Oľga v roku 1842, práve tu získala významnejšiu úlohu Oľgy.

Anička sa stala múzou pre viacerých štúrovcov, avšak nakoniec si vyvolila osud s Jozefom Miloslavov Hurbanom. Po vydaji už v divadle neúčinkovala a podporovala manžela, ktorý sa stal prvým predsedom Slovenskej národnej rady, významným spisovateľom a politikom. Mali spolu deväť detí, z ktorých viaceré sa zapísali do kultúrnych dejín Slovenska. Jej osobnosť a život podnietili viacerých umelcov, aby zvečnili jej život do románov a filmov.  

Na počesť Aničky Jurkovičovej sa od roku 1998 koná v jej rodisku Festival Aničky Jurkovičovej – celoslovenská prehliadka ochotníckych divadiel a súborov, ktorá mapuje poslanie ženy v spoločnosti. Od roku 2002 udeľujú v rámci festivalu cenu umelkyniam, ktoré svojím prínosom ovplyvnili slovenské divadlo – Kvet Thálie. 

Mgr. art. Zuzana Poliščák Šnircová