Evanjelický dom v Trnave.
Trnavskej radnici sa nepodarilo v zákonnej lehote do konca roka 2016 poskytnúť bytovú náhradu všetkým nájomníkom reštituovaných bytov, a tak aktuálne musí uhrádzať ich majiteľom rozdiel medzi regulovaným a komerčným nájomným.
Ide o desať bytov, za jeden sa mesačný doplatok podľa rozlohy pohybuje od 250 eur do 600 eur.
Na rok 2019 je v rozpočte mesta na riešenie otázky reštituovaných bytov vyčlenených 180 000 eur, vlani to bolo 25 000 eur. Ide predovšetkým o bytové jednotky v evanjelickom dome na Hlavnej ulici, ktorý vlastí cirkevný zbor evanjelickej cirkvi a. v. Zbor má v pláne rekonštrukciu objektu, zatiaľ čaká na odsťahovanie nájomníkov. Podľa hovorcu radnice Pavla Tomašoviča bol na tento účel určený obytný blok na sídlisku Linčianska na Golianovej 3, o čom rozhodlo mestské zastupiteľstvo ešte v novembri 2016. Mesto vtedy deklarovalo, že obnova daného paneláka by mala byť ukončená do konca roka 2017. Teraz je podľa Tomašoviča aktuálny termín júl 2019.
Omeškanie spôsobila podľa radnice skutočnosť, že na začiatku nebolo možné zohnať v Trnave byty, ktoré by zodpovedali podmienkam na získanie dotácie od Ministerstva dopravy a výstavby SR, čo chcelo mesto využiť. "Po rozhodnutí, že na bytové náhrady sa použijú byty z rekonštruovaného bytového domu, bolo potrebné cez verejné obstarávanie hľadať zhotoviteľa projektu, projekt vyhotoviť, dať odsúhlasiť, hľadať zhotoviteľa prác, následne požiadať o dotáciu a potom začať s rekonštrukciou," uviedol hovorca pre TASR.
Teraz realizácia prebieha, ako doplnil, podľa harmonogramu výstavby. „Celkové náklady stavby sú vyčíslené na 938 821 eur, ministerstvo dopravy poskytlo mestu dotáciu 242 200 eur,“ informoval hovorca. K tomu treba pripočítať sumu za kompenzáciu rozdielu v nájomnom.
Nájomníkov v reštituovaných bytoch v Trnave bolo pôvodne viac, išlo celkovo o dve desiatky žiadateľov, bývajúcich na Ulici Andreja Žarnova, Kalinčiakovej, Štefánikovej a Hlavnej ulici. Niektorým sa medzitým podarilo nájsť náhradné bývanie aj individuálne.
Evanjelický dom bol postavený v roku 1928 ako rozsiahly funkcionalistický objekt s prevádzkami na prízemní a bytmi na poschodiach. Išlo o byty vyššieho štandardu, niektoré mali aj zimnú záhradu i tzv. izbu pre slúžku. Príchodom komunizmu prešli pod správu mesta, a to ich prideľovalo ako tzv. štátne byty. Po zmene režimu bol majetok vrátený cirkvi, ktorá však v zmysle zákona nemohla od nájomníkov žiadať komerčné nájomné. Nájomníci odtiaľ dostanú na Golianovej podľa počtu osôb v domácnosti jedno-, dvoj- a v jednom prípade štvorizbový byt.
