Združenie miest a obcí Slovenska požaduje odborné a participatívne dokončenie zonácie národných parkov. Doposiaľ sa tak neudialo.
Sme svedkami netransparentného, neodborného procesu nastavovania zonácie a tiež bez vyhodnotenia jej dopadov na miestne samosprávy a ich obyvateľov. Teraz v prípade aktuálne pripravovanej zonácie v troch národných parkoch (Veľká Fatra, Poloniny a Slovenský kras) sa dotkne zonácia stovky miest a obcí. V prípade zonácie v deviatich národných parkoch sa dotkne trištvrte územia našej krajiny, až tisícky miest a obcí.
Tieto slová potvrdili dnes na tlačovej konferencii ZMOS zástupcovia miest a obcí situovaných v dotknutých troch národných parkov. „ZMOS ani samosprávy nie sú principiálne proti zonácii. Podporíme zmysluplnú zonáciu národných parkov po sociálnom dialógu so všetkými zainteresovanými partnermi v danom území. Naše pripomienky neboli akceptované a nebol vedený dialóg, boli sme na perifériu. Impulzom pre nás je neschválenie novely zákona o ochrane prírody a krajiny, využijeme priestor na uplatnenie našich zásadných výhrad pripomienok“, uviedol nový predseda Sekcie lesného a vodného hospodárstva Rady ZMOS a primátor mesta Kysucké Nové Mesto Marián Mihalda.
Na zonáciu národných parkov sa miestne samosprávy pozerajú z niekoľkých aspektov. Z hospodárskeho aspektu ide o znižovanie zamestnanosti v regiónoch a následne výpadky na miestnych daniach pre samosprávy. Zonácia sa dotkne predovšetkým obcí na periférii rozvoja.
„Príkladom sú Poloniny, kde v súčasnosti nie je plynofikovaných 33 obcí a tieto obce odkázané na zásobovanie drevom. V závere budú drevo dovážať z iného regiónu za vyššiu cenu“, uviedol primátor Marián Mihalda.
Podľa starostu Jablonova na Turňou Slavomíra Zubriczkého, z obce ležiacej v národnom parku Slovenský kras, sa zonácia dotkne ďalších 42 obcí v území. „V území cítime, že príprava nebola dostatočná, preto voláme po sociálnom dialógu“. Dodal, že týmto procesom sa porušuje aj Zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. „Do ochrannej zóny sa radia všetky hospodárske lesy, aj tie na ktorých prebieha ťažba. Avšak podľa uvedeného zákona tieto plochy nespĺňajú nároky na definíciu národného parku, podľa ktorého sú to plochy bez zásahu ľudskej činnosti,“ dodal na margo porušenia zákona starosta Slavomír Zubriczky.
Starostka Liptovských Revúc Jana Šimová (Národný park Veľká Fatra) počas tlačovej konferencie uviedla, že zonácia sa dotkne 28 obcí a 5 miest. Podľa nej pripravovaným procesom zonácie vznikla polarizácia spoločnosti, medzi občanmi a samosprávou na jednej strane a ochranárskymi skupinami na strane druhej.
Pre porovnanie s inými krajinami starostka Šimová uviedla: „Na Slovensku, ktorého výmera je 49 035 km2, je momentálne 9 národných parkov: Národný park Veľká Fatra má celkovú výmeru 403,71 km2.. Švajčiarsko má jeden národný park o rozlohe 172,4 km2, a to jediným národným parkov v tejto horskej krajine rozlohou podobnou ako Slovensko 41 000 km2.“ Podľa starostky je celá zonáciu urýchlená, pretože nebola komunikovaná z hospodárskeho, ekonomického a sociálneho aspektu.
Starosta Podhradia Miroslav Jánošik zdôraznil nevyhnutnú potrebu participatívneho spravovania územia národných parkov, aj z perspektívneho hľadiska. „Veľká Fatra má 40 ha. Po zonácii má byť 50 % územia bez zásahu t. j . 20 ha územia. Do roku 2030 až 75 % územia bez zásahu, t. j. 30 ha bude bez zásahu. Všetci ľudia budú mať sťažené podmienky na fungovanie a na činnosti, ktoré vyvíjajú na svojich pozemkoch“, uviedol starosta Pohradia.
Starosta Očovej Rudolf Huliak sa dotkol aj problematiky veľkých šeliem, ktoré aktuálne ohrozujú životy ľudí vo viacerých mestách a obciach. V súvislosti s prebiehajúcim návrhom zonácie, predstavujú ohrozenie a ďalší rozvoj cestovného ruchu v regiónoch.
„Podľa predloženého návrhu zonácie mali byť výpadky na podielových daniach, či ziskoch v rámci užívania vlastníckych práv na Slovensku vykryté príjmami z mäkkého turizmu a celkovo z turistického ruchu, ktorý vznikne práve vyhlásením územia za chránené územie zonáciou“, uviedol. Skutočnosť je taká, že nastal opak. „Mäkký turizmus upadá, vidiek prestáva užívať vlastnícke práva, prestáva chovať či pestovať a ľudia sa boja vyjsť z vlastných domovov,“ dodal Rudolf Huliak.
Združenie miest a obcí Slovenska počas tlačovej konferencie zdôraznilo požiadavku na dokončenie zonácie národných parkov s jasne určenými limitmi. ZMOS je za zachovanie národných parkov, rozumné hospodárenie a ochranu našej prírody. „To je cieľom všetkých zainteresovaných strán, na tom sa zhodneme“, dodal na záver primátor Marián Mihalda.
Dodal, že ZMOS sa v najbližších dňoch v tejto veci opätovne obráti listom predsedu ZMOS J Božika na ministra životného prostredia so žiadosťou o stretnutiu a riešenie našich oprávnených požiadaviek a schválených uznesení združenia za ktorými stoji 95 % miest a obcí naprieč Slovenskom.
Sprievodná informácia
Dôvodom odkladania zonácie národných parkov bol a dodnes je nesúhlas vlastníkov pozemkov, vrátane správcov lesného majetku štátu so zaradovaním ich pozemkov do A zóny parku (5. stupeň ochrany ) a následná výška finančnej náhrady za obmedzenia bežného obhospodarovania. Pri zonácii je potrebné zapracovať finančné odškodnenie samospráv, ktoré budú mať výpadky na daniach z nehnuteľností.
Špecifikácia zonácie každého národného parku je individuálna a pri zonácii národných parkov je potrebná diskusia so všetkými zúčastnenými stranami. V tejto súvislosti ZMOS zorganizovalo tlačovú besedu (23. júna 2023 o 10:00 hod. v priestoroch Združenia miest a obcí Slovenska na Bezručovej 9 v Bratislave) za účasti predsedu Sekcie lesného a vodného hospodárstva Rady ZMOS a primátora mesta Kysucké Nové Mesto Mariána Mihaldu (ŽSK), starostky obce Mošovce Eleny Krajčovej (ŽSK), starostky obce Liptovské Revúce Jany Šimovej (ŽSK), starostu obce Podhradie Miroslava Jánošíka (ŽSK), starostu obce Jablonov nad Turňov Slavomíra Zubriczkého (KSK), starostu obce Drnava Tibora Balázsa (KSK) a starostu obce Očová Rudolfa Huliaka (BBSK).
