Potrebujeme nové riešenia

Medzi túžbami a potrebami

Generáciou dospelomladých môžeme označiť ľudí vo veku 30 – 40 rokov, ktorí si užívajú život, ale doposiaľ si nezaložili rodinu. Prevažne bývajú u rodičov alebo v podnájme. Pri tejto generácii treba veľmi jasne pomenovať problémy a zrozumiteľne načrtnúť užitočné riešenia. Spôsoby a cesty, ktoré im umožnia úplné osamostatnenie a vytvorenie svojej vlastnej rodiny. Túto skupinu by sme mali vnímať ako budúcich rodičov alebo už rodičov, ktorí pod tlakom finančnej situácie nežijú tak celkom vlastný život. Nemôžu si to dovoliť, a to hneď z viacerých dôvodov.

Ak by sme to chceli vnímať úzko, prostredníctvom kľúčových parametrov, potom treba povedať, že práca a bývanie sú alfou aj omegou samostatnosti. Lenže. Štart do samostatného života im komplikuje priepasť medzi príjmami a výdavkami, vzdialenosť za prácou, odlúčenie od blízkych.

Ale aj to, že na Slovensku býva vo vlastnom (aj zaťaženom hypotékou) 90,3 percenta ľudí. Po Rumunsku sme v Európskej únii na neslávnej druhej priečke z hľadiska podielu súkromného vlastníctva bytov. Podľa Eurostatu je priemer súkromného vlastníctva v EÚ na úrovni 70 percent a najmenej takýchto bytov je v Nemecku a Rakúsku, kde súkromné vlastníctvo len o niečo prevyšuje 50 percent z celkového bytového fondu.

Tieto fakty umocní nedávno publikovaný prehľad, ktorý na jednej strane vypovedá o jednom z aspektov merania bohatstva a na druhej poukazuje na priepasť, pri ktorej sa Slovensko nachádza.

Podiel bývania v súkromnom vlastníctve:

Rumunsko – 96,1 %

Slovensko – 90,3 %

Litva – 89,9 %

Chorvátsko – 89,7 %

Maďarsko – 86,3 %

Poľsko – 83,5 %

Bulharsko – 82,3 %

Estónsko – 81,5 %

Lotyšsko – 80,2 %

Malta – 80 %

Česko – 78,9 %

Španielsko – 78,2 %

Slovinsko – 76,2 %

Portugalsko – 74,9 %

Grécko – 74 %

Taliansko – 73,1 %

Cyprus – 72,9 %

Fínsko - 72,7 %

Luxembursko – 72,5 %

Belgicko – 71,4 %

Švédsko – 69,3 %

Írsko – 68, 6 %

Holandsko – 67,8 %

Francúzsko – 65 %

Británia – 63,5 %

Dánsko – 62,7 %

Rakúsko – 55,7 %

Nemecko – 52,5 %

(Zdroj: Eurostat, Housing Statistics; údaje za roky 2014 - 2015, publikované na www.aktualne.sk)        

Na Slovensku vidieť obrovskú priepasť medzi vlastníctvom a myslením. Je zrejmé, že čím bohatšia krajina, o to viac ľudí býva v nájomných bytoch, čo zvyšuje možnosti migrácie za prácou a sťahovania sa za stále výhodnejšími podmienkami na život. Hypotéka pre mladých pôsobí ako sobáš s nechcenou nevestou a dostupné bývanie je len jeden z problémov tejto novej generácie. Výstavbu nájomných bytov treba vnímať ako priamu podporu mladých rodín a tiež mobility za prácou. Odpracovať si celý produktívny život v jednej práci a možno v jednom meste sa postupne stáva výnimočnosťou, ale určite nie samozrejmosťou.

Čísla sú aj v tomto neúprosné. Viera Kormuthová v marci minulého roka publikovala článok, ktorý okrem iného uvádza informácie o pohyboch pracovnej sily. Podľa zverejnených údajov „za prácou dochádza 25,42 % zo všetkých zamestnaných, pričom 59,84 % z nich tvoria muži. Najmobilnejší sú pracujúci vo veku 25 - 29 rokov, najmä s vysokoškolským vzdelaním. Najviac ľudí podľa autorky dochádza z Košického kraja do Trnavského kraja. Najmenej dochádza z Bratislavského kraja, najmenej dochádza do Prešovského kraja a napokon, najviac dochádza do Bratislavského kraja“, uvádza sa v článku. Niet pochýb, že tento trend zostane aj v ďalšom období približne rovnaký. Možno však očakávať určité zmeny v súvislosti s rozvojom automobilového priemyslu pri Nitre a Zlatých Moravciach. Je viac ako isté, že vnútroštátna pracovná mobilita je najoptimálnejšia, udržiava kvalitu pracovnej sily a pre rodiny je pochopiteľne oveľa prijateľnejšia ako cestovanie za prácou do zahraničia... V podstate by sme sa mali tešiť, keď ľudia cestujú za prácou medzi regiónmi, lebo v prvom rade je dobré, ak je za čím cestovať. Problém nastáva v momente, keď na jednej strane sa táto mobilita podporuje, a je jedno či príspevkami ústredia práce alebo firemnými benefitmi, ale na druhej strane brzdí mladých preto, lebo inde zároveň splácajú hypotéku (možno prázdny byt) a na inom mieste platia podnájom. Preto sa ukazuje, že výrazná výstavba nájomných bytov môže priamo podporiť pracovnú mobilitu a dáva tak generácii dospelomladých možnosť túžobného osamostatnenia sa a života postaveného na pevných vlastných nohách.

 Tešiť sa a riešiť

Lepšie na tom nie sú ani vyhliadky v prípade seniorov. Medzi nimi by sme v prvom rade mali tiež vidieť dve generácie. Penzistov už teraz odkázaných na pomoc iných a s rôznym stupňom potrebnej starostlivosti, a generáciu, ktorú český sociológ Ivo Možný veľmi výstižne nazval ako mladú starobu. Ide o ľudí, ktorí majú devízu v podobe voľného času a vnútornej energie aktívne tráviť voľný čas. Napríklad výletmi a dovolenkami. Viac chvíľ trávia s priateľmi a rovesníkmi ako osamote pri telenovelách.

Pri aktívnych dôchodcoch vidíme tých, ktorí majú možnosť vycestovať, ale nemajú za čo. Ale aj skupinu, ktorú viac ako výber miesta výletu trápia sociálna odkázanosť a zdravotná starostlivosť. A práve do tejto kategórie skôr či neskôr pribudnú momentálne aktívni penzisti. Z aktívnych seniorov sa treba tešiť, ale súbežne s tým netreba riešiť len výšku ich budúcich penzií, ale to, či treba začať stavať nové sociálne zariadenia alebo vytvárať programy zamestnanosti v rámci opatrovania dôchodcov najbližšími v domácom prostredí. A, samozrejme, ktorí aktéri sociálnej politiky dokážu spolupracovať na riešeniach problémov, ktoré sa postupne znásobujú.

Príklady dvoch generácií, ako aj úvaha o východiskách by mali poslúžiť ako základ diskusie pre blízku budúcnosť. Je zjavné, že dnes mladá staroba pod tlakom rastúcich očakávaní potrebuje viac, a to platí aj pre dospelú mladosť, ktorá sa nedá donekonečna predlžovať. Potrebujeme nové riešenia, lebo čísla, fakty a trendy avizujú mnohé vážne problémy. Z úcty k mesiacu starších a rešpektu k mladším by sa mali začať formulovať riešenia.