Snímka zdroj: (tasr).
Vzácny organ v pezinskom farskom kostole sa bude uchádzať o zápis medzi národné kultúrne pamiatky. Potrebné je však dokončiť jeho reštaurovanie, s ktorým sa začalo už v roku 2004, spoločne s rekonštrukciou kostola.
„Ide o jedinečný nástroj, jeden z najkrajších a najvzácnejších na Slovensku, takže je prekvapujúce, že doteraz nebol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Momentálne je však rozobratý, preto ho zatiaľ nie je možné zaregistrovať,” uviedol Marián Šipoš, viceprimátor mesta Pezinok a člen farskej rady.
História Chrámu Nanebovzatia Panny Márie v Pezinku siaha až do roku 1280, z ktorého o ňom pochádza prvá písomná zmienka, podľa niektorých zdrojov dokonca do roku 1190. Výnimočný organ je súčasťou kostola od roku 1863, keď vystriedal svojho predchodcu, starší nástroj z roku 1767, ktorého osud už nie je známy.
Výstavbou nového organu bol v 19. storočí poverený Martin Šaško, ktorý pochádzal zo známej a uznávanej organárskej rodiny Šaškovcov z Brezovej pod Bradlom. Jeho otec, Martin Šaško starší, sa tomuto neobvyklému remeslu vyučil v Brne. Venovali sa mu aj jeho dvaja synovia, Ján a Martin.
Martin Šaško mladší zhotovil organ vo farskom kostole v Pezinku ako svoje prvé samostatné dielo a už ním dokázal svoje kvality a svoj talent. Hneď si trúfol na nástroj so štyrmi skriňami a dvadsiatimi piatimi registrami. Hoci veľa prvkov prevzal od svojho otca – spoločne s ktorým tiež vytvorili a postavili viacero organov – bol aj novátorom. Uplatnil viaceré moderné technické riešenia a snažil sa priblížiť organ zvukovému ideálu svojej doby.
Organ v Pezinku slúžil nielen ako sprievodný nástroj počas omší, ale chodili naň hrávať aj profesionálni organisti a tiež hostia zo zahraničia. Jeho tóny sa naposledy vo farskom kostole ozvali v roku 2004, keď po obnove exteriéru kostola prišli na rad práce v jeho interiéri.
Poškodená bola drevená konštrukcia chórusu a hrozilo, že sa aj s časťou organa môže zrútiť – nástroj má hmotnosť približne 1,5 až 2 tony. Bolo potrebné organ demontovať, čo bola príležitosť na jeho reštaurovanie. Ako však dodal reštaurátor Vladimír Gazdík, ktorý sa ujal tento úlohy, nástroj potreboval "generálku" v každom prípade. „Bol v zúfalom stave. Drevené píšťaly boli zožraté červotočom a v zlom stave bolo aj technické zariadenie organa,” vysvetlil Gazdík.
Podľa pôvodného plánu mal byť už organ na svojom mieste. „Žiaľ, rekonštrukcia kostola zhltla viac času a aj peňazí. Tak sa natiahlo aj reštaurovanie organu,” uviedol viceprimátor Šipoš. Reštaurovanie organu vrátane historickej skrine stálo doposiaľ viac ako 98 000 eur, na dokončenie treba ešte asi 80 000 eur. Obnovu vzácneho diela môže podporiť aj verejnosť prostredníctvom zbierky či možnosti "adoptovať" si niektorú z píšťal.