Petícia obyvateľov Matejoviec nie je v súlade s petičným právom

Problémom je najmä interpretácia petície. Právnička naznačila aj možné porušenie Ústavy SR.      

"Zákon o petičnom práve hovorí o tom, že petícia nesmie vyzývať k porušovaniu ústavy a zákonov. V tomto prípade to malo takýto nádych. V samotnom texte petície sa spomína, že chcete zabrániť segregácii, oddeleniu neprispôsobivých občanov. Zo sprievodného listu zase jasne vyplýva, že nechcete rómskej komunite dopriať niektoré práva, ktoré má," priblížila právnička. Petíciu podpísalo viac ako 1300 obyvateľov mestskej časti prostredníctvom internetu alebo v klasickej papierovej forme. Pre niektoré chýbajúce údaje je podľa Gaborčíkovej platných len 962 podpisov.    

Mestskí poslanci schválili vypracovanie projektovej dokumentácie na výstavbu komunitného centra za 33 000 eur v auguste 2016. Tento zámer sa však nepozdáva viacerým Matejovčanom. Samospráva sa chce zapojiť do výzvy Ministerstva vnútra SR na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok zameraný na výstavbu, prestavbu a modernizáciu komunitných centier v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít. V centre by mali byť poskytované sociálne služby, napríklad sociálne poradenstvo či pomoc pri príprave na školské vyučovanie.      

Matejovčanom sa však zámer radnice nepáčil, preto začali so spisovaním petície. "Nie sme proti výstavbe samotného komunitného centra, ale proti jeho umiestneniu na Staničnej ulici," povedal predseda petičného výboru Ľuboš Stankoven. Podľa jeho ďalších slov pod petíciu sa podpísali aj Rómovia, ktorí s výstavbou nesúhlasia. Viceprimátor mesta Poprad Igor Wzoš uviedol, že samospráva poukazuje na rómsky problém na Staničnej ulici dlhodobo. Ako doplnil, aj keď hľadali inú lokalitu, kde by komunitné centrum mohli vybudovať, nenašli ho. "Ak by tam však vznikla napríklad epidémia žltačky či čohokoľvek, mali by sme tu okamžite petíciu, že sme to neriešili," dodal viceprimátor.      

Predseda petičného výboru uviedol, že v minulosti Rómovia v Matejovciach nežili. "Prví sem prišli v 50. rokoch minulého storočia zo Záľubice. Máme tu Rómov z Dobšinej, Šváboviec, ale aj z Levíc," povedal. Primátor mesta Poprad Jozef Švagerko podotkol, že Matejovce chcú riešiť komplexne a nie je to o tom, že v tejto mestskej časti Rómovia kedysi nežili. "Chceme riešiť námestie, čierne stavby, sochu Immaculaty," vymenoval primátor s tým, že s petičným výborom sa stretne vo štvrtok (2. 3.).