Snímka z tlačovej besedy. Zľava: riaditeľ sekcie rezortných činností Kancelárie ZMOS Zdenko Krajčír, predseda Združenia miest a obcí Slovenska Branislav Tréger, predseda NKÚ Karol Mitrík a generálny riaditeľ Kancelárie predsedu NKÚ SR Ľubomír Andrassy. Snímka (st)
Štát nesmie prijímať v prípade samospráv politické rozhodnutia, ale musí pri prenášaní kompetencií na ich plecia vychádzať z relevantných dát, ktoré exaktne poukážu na komplexný ekonomický dosah prijímaných opatrení.
Zhodli sa na tom predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Branislav Tréger a predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Karol Mitrík po piatkovom stretnutí, ktoré bolo venované najmä téme prenesených kompetencií samospráv.
"Štát musí reagovať na vývoj, ktorý sa týka miestnej územnej samosprávy, nemôže sa zbavovať svojho vplyvu na jej rozvoj - plánovania, prognózovania i samotného dohľadu. Okrem malého odboru na ministerstve vnútra sa však štát samosprávami prakticky nezaoberá," upozornil na to predseda NKÚ. Mestá a obce sú, naopak, podľa neho vystavené dôsledkom opatrení, ktoré sa prijímajú na úrovni štátu bez konzultácie s nimi. "ZMOS musí chodiť po rezortoch a hasiť požiare, ktoré vytvára 'legislatívna smršť' novelizovaných zákonov bez ekonomickej štúdie zohľadňujúcej nielen primárne, ale aj sekundárne dosahy na hospodárenie samospráv," povedal.
Ako príklad spomenul tzv. obedy zadarmo, ale aj návrh zmeny rodných čísiel za identifikátory. "Nemožno hovoriť len o tom, čo bude znamenať priame zavedenie týchto opatrení, treba aj vyčísliť, čo si to vyžiada v nadväzujúcich činnostiach súvisiacich s technickými i personálnymi kapacitami," dodal Mitrík.
Predseda ZMOS poukázal na to, že práve novelizácie, ktoré sa týkajú samospráv, majú často skôr opačný ako pozitívny efekt. "Rozhodnutia, ak majú byť prospešné, sa musia urobiť na základe validných dát a vychádzať z pragmatických verejných politík, nemôžu byť prijímané ad hoc ako politické rozhodnutia, ktoré iniciujú poslanecké návrhy," zdôraznil.
Obaja avizovali záujem vytvárať tlak na to, aby sa výstupy, názory a zistenia ZMOS-u i NKÚ viac premietli do legislatívneho procesu. "Máme pripravený súbor návrhov na opatrenia, veríme, že práve teraz, keď nás čakajú voľby, je priaznivý čas, aby si ich politické strany mohli osvojiť," naznačil Mitrík. NKÚ i ZMOS sú tiež pripravené poskytnúť zistenia, ktoré v rámci kontroly a auditu samy získali, ako podklady na nastavovanie verejných politík. "Musí však o ne byť záujem," dodal Tréger.
Riaditeľ sekcie rezortných činností Kancelárie ZMOS Zdenko Krajčír v tejto súvislosti zvýraznil aj nevyhnutnosť stability legislatívneho prostredia, poukázal pritom na to, že zákon o výkone štátnej správy v školstve a školskej samosprávy bol od svojho prijatia novelizovaný už 30-krát, zákon o výchove a vzdelávaní prešiel v posledných štyroch rokoch 12 novelami. "Fungovanie v tak často sa meniacom legislatívnom prostredí je náročné," skonštatoval.
Generálny riaditeľ Kancelárie predsedu NKÚ SR Ľubomír Andrassy poukázal v konkrétnom prípade na otázku školských normatívov, do ktorých výšky sa nepremietajú zvýšené náklady súvisiace s prijímanými balíčkami sociálnych opatrení. "Spolu s analytickou jednotkou NKÚ sa chceme tejto záležitosti bližšie venovať, rovnako sa chceme pozrieť na to, ako je štát pripravený na to, že starnutie obyvateľstva zvýrazňuje aj deficit učiteľov odborných predmetov," uviedol. "Zabezpečiť ich dostatok nie je úloha samosprávy, ale úloha štátu prostredníctvom systémových opatrení," zdôraznil. Zodpovednosť štátu za systémové zmeny zvýraznil aj v oblasti rozvoja nájomného bývania.
