Od malých obcí k silným mikroregiónom

Slovenskom okrem búrok občas prebehne ošiaľ znižovania počtu obcí, škrtania starostov a poslancov či prerobenia vidieckej krajiny na HI-TECH regióny. Dôležité nie je, kto sa o čo pokúša, ale čo sa môže diať.

Možné scenáre vývoja

Druhá polovica funkčného obdobia parlamentu sa pravidelne, ale s rôznou intenzitou zameriava na samosprávu. Postupne sme si zvykli na to, že miestna územná samospráva je pre niekoho tŕňom v oku. Kritikou si to odnesú malé obce, znevažovaním práce ich predstavitelia. Prípadne vidieť snahu vytvárať napätie medzi mestami a obcami. Pravdou je, že každý z týchto sporov je iba stratou času. Nemá víťazov, iba porazených.

Práve preto je užitočnejšie venovať pozornosť, sústrediť energiu a podporovať úsilie, zamerané na skutočne prínosné aktivity. Východisko je v tom, čo dá samosprávam pozitívnu dynamiku. V prvom rade si treba uvedomiť, že konkurenti sú fiktívni a súperi neexistujú. To, čo máme, je stabilný model miestnej územnej samosprávy, ktorý v porovnaní so všetkými ostatnými voľbami sprevádza najväčšia volebná účasť. Samospráva pôsobí v stabilizovanom systéme, ktorý má potenciál rozvoja na báze medziobecnej spolupráce, formovaním mikroregiónov a kooperáciou v komunitnom území.

Mikroregión ako komunita

Koncom júla sa v Medzilaborciach, v najmenšom okresnom meste, ďaleko od Bratislavy, ale blízko k Poľsku, uskutočnila konferencia, ktorá bola venovaná podpore rozvoja medziobecnej spolupráce. Samotnému stretnutiu predchádzala anketa na reprezentatívnej vzorke, v rámci ktorej odpovedalo všetkých 22 obcí okresu. Výsledky navrhli riešenia a diskusia odkryla prekážky.

Všetkých 22 obcí okresu má 1316 stĺpov verejného osvetlenia. Keď sa k nim pripočíta 720 stĺpov verejného osvetlenia, je zrejmé, že spoločný nákup elektriny môže byť lacnejší, ako keď si ju obstaráva 23 samospráv samostatne. Podobné je to aj v prípade ciest, ktorých dĺžka v 22 obciach okresu je 65 kilometrov. Keď sa k nim pripočítajú mestské cesty, na mieste je uvažovať o spoločnej údržbe obecných komunikácií na území okresu. Presne takéto a ďalšie príklady poukázali na príležitosti mikroregiónu, ktorý môže efektívne kooperovať ako komunita.

Od problémov k riešeniam

Spolupráca samospráv napríklad na báze verejnoprospešných činností so sebou prináša benefity, ktoré netreba vidieť iba výlučne v šetrení, vo zvyšovaní efektivity, ale napríklad aj v reagovaní územia na prichádzajúce výzvy. Či už na modernizáciu územia, ktorú treba vidieť v „smart“ komunitách, alebo vo využívaní agrosektora v rámci agendy „Green Jobs“. Dokonca aj v ďalšom rozvoji spolupráce prihraničných regiónov, pretože tie slovenské majú rovnako ďaleko od hlavného mesta, ale pritom veľmi blízko k samosprávam v susedných štátoch, ktoré majú tiež ďalej k svojmu hlavnému mestu ako k našim mestám, obciam, mikroregiónom. 

Ak si odmyslíme anglické názvy a európske štandardy, faktom zostáva, že vo vlastnej réžii treba využívať všetko, na čo majú samosprávy dosah. Od prírody až po verejné služby. Všetko, čo sa dá transformovať na sociálne podnikanie, všetko, čím sa dokáže rozvíjať lokálna ekonomika a vnútorná spotreba.

Tiež sa ukazuje, že problémom nie je chýbajúca energia, alebo vytrvalosť samospráv vykročiť cestu spolupráce, ale skôr pomoc v prvých krokoch. V rozbehu spolupráce. Zúčastnené samosprávy na spoločnom podujatí potvrdili záujem hľadať k sebe cesty, avšak uvítali by odbornú pomoc hlavne pri rozbehu. Preto sa ako mimoriadne významná ukazuje dôležitosť spracovania metodických dokumentov, ako sú návrhy zmlúv, návody na koordináciu aktivít a vstupných podkladov pre spoločné verejné obstarávania s dôrazom na in-house zákazky s dôrazom na sociálne aspekty verejného obstarávania.

Postrehy veľmi zaujímavo interpretovali starostovia obcí pre denník Korzár. Napríklad starosta obce Habura Michal Prejsa pre denník uviedol: „Máme rozbehnutý projekt výstavby spoločného kompostoviska. Malo by byť umiestnené medzi obcami, aby bolo rovnako dobre dostupné všetkým.“. Ďalej zdôraznil: „Všetko musí byť na báze dobrovoľnosti a dôvery. Menšie obce majú obavy, aby finančné prostriedky neboli sústredené len do väčších obcí a oni sa len viezli. Chápem ich opodstatnenosť.“ Reálne vidí spoluprácu aj starostka obce Volica Monika Rohaľová. Pre Korzár konštatovala: „Som za to, aby obce spolupracovali. Ale musí to byť rovnomerne vo všetkých obciach. Nie že všetko dáme do najväčšej a menšie jej budú len vypomáhať.“

Právnik Jozef Sotolář počas diskusie a rovnako aj pre denník Korzár zdôraznil: „Napríklad spoločné verejné obstarávanie je pre obce jednoduchšie. Je efektívnejšie a výhodnejšie. Vyrieši sa nielen individuálny problém, ale aj lokálny, a dá sa ušetriť na množstevnom systéme univerzálneho riešenia.“ Podľa jeho slov: „Musí byť ochota dohodnúť sa. Je naviazaná nielen na starostu, ale aj na poslancov obecného zastupiteľstva. Tu vidím veľkú otvorenú knihu a veľký priestor na prácu. Dôležitý je tiež odborný spôsob vysvetľovania výhod a pozitívneho riešenia.“

Odrazili sme sa k ďalším aktivitám

Slovensko treba vidieť ako malú krajinu s dynamickými samosprávami, ktoré podporou medziobecnej spolupráce ukážu svoju húževnatosť, od ktorej možno očakávať ich ďalší rozvoj. Združenie miest a obcí Slovenska do konca tohto roka realizuje v rámci Národného projektu Centrum sociálneho dialógu II. projektovú aktivitu zameranú na Lokálnu hospodársku politiku. Popri formulovaní nástrojov na podporu medziobecnej spolupráce z hľadiska malého a stredného podnikateľského stavu, v ktorom majú komunálne podniky významné postavenie, sa budú pripravovať aj vzory, respektíve návody na integráciu samospráv pre spoločné zabezpečovanie verejnoprospešných činností. Aj toto sú kroky k tomu, aby sa z malých obcí mohli budovať silné komunity v ktorých je dôležitá nielen vzájomná dôvera samospráv, ale aj ochota spolupracovať na budúcom úspechu. Formovaním lokálnej hospodárskej politiky a prácou na podpore rozvoja medziobecnej spolupráce sa odrážame k ďalším aktivitám, ktoré sú potrebné a pre samosprávy užitočné.

Obecné noviny č. 31-32/2017